Pre TASR to potvrdil Kristián Csicsay z oddelenia seizmológie Ústavu vied o Zemi Slovenskej akadémie vied (SAV).
Ako doplnil, na východe Slovenska, v okolí Vihorlatu seizmológovia zaznamenávajú zemetrasenia každoročne. "Hypoteticky to súvisí so sedimentárnou výplňou na úpätí Vihorlatu," vysvetlil. Ako informuje SAV na svojej internetovej stránke, zemetrasenia z tejto ohniskovej oblasti nie sú zriedkavým fenoménom. "Oblasť Vihorlatu a okolie Humenného, Michaloviec a Vranova nad Topľou patrí medzi seizmicky aktívne oblasti Slovenska," uvádzajú seizmológovia s tým, že najsilnejšie zemetrasenie na tomto území v 20. storočí zaznamenali 5. júna 1941.
Zemetrasenie s magnitúdom 3,4 a epicentrom medzi obcami Zalužice a Lúčky v okrese Michalovce, ku ktorému došlo v piatok 24. apríla, bolo "najsilnejším zemetrasením v ohniskovej zóne Vihorlat za posledných 17 rokov", informuje SAV.
Podľa Csicsayových slov seizmológovia ročne interpretujú približne 80 zemetrasení s epicentrom na území Slovenska. "Drvivá väčšina je taká slabá, že len veľmi citlivé prístroje ich dokážu zaznamenať," doplnil s tým, že dve hlavné ohniskové zóny na Slovensku sú Dobrá voda v Malých Karpatoch a okolie Komárna. Ďalšími sú práve oblasť Vihorlatu, ale i Horehronie a okolie Žiliny.
