Naznačuje to nová štúdia vedcov z americkej Northwestern University. Tí na základe dát z 30-ročného skúmania zistili, že u ľudí, ktorí boli počas detstva v rodinnom prostredí vystavení najvyšším stupňom ťažkostí, bola o viac než 50 percent vyššia pravdepodobnosť výskytu srdcovo-cievnych príhod, ako sú napríklad infarkt či mŕtvica. Výsledky ich výskumu vyšli v odbornom periodiku Journal of the American Heart Association.
Vedci zistili, že deti, ktoré zažili zmienené ťažkosti, sú náchylné na vyššiu mieru celoživotného stresu, fajčenia, úzkosti, depresie a sedavého štýlu života, čo pretrváva aj do dospelosti. Následkom toho môžu mať zvýšený index telesnej hmotnosti (BMI), cukrovku, zvýšený krvný tlak, vaskulárne dysfunkcie či zápaly. "Táto populácia dospelých sa s väčšou pravdepodobnosťou rizikovo správa, napríklad využíva jedlo ako mechanizmus zvládania, čo môže viesť k problémom s hmotnosťou a obezitou. Tiež majú vyššiu mieru fajčenia, čo má priamy súvis s kardiovaskulárnymi chorobami," uviedol autor štúdie Jacob Pierce, ktorý študuje na Northwestern University Feinberg School of Medicine.
"Zážitky zo skorého detstva majú trvácny efekt na duševnú a telesnú pohodu v dospelosti," upozornil spoluautor štúdie, výskumný profesor medicíny a preventívnej medicíny Joseph Feinglass. Ďalej podotkol, že týranie a dysfunkcia, ktorým neprestajne čelí mnoho amerických detí, si vyberú daň na ich zdraví a spoločenskom fungovaní. Spomínaný výskum využil dáta z dlhodobej štúdie známej ako CARDIA (Coronary Artery Risk Development in Young Adults Study, pozn. red.), ktorá sledovala jej účastníkov v rokoch 1985 - 2018.
Na základe nich vedci určovali, ako detské psychosociálne prostredie súvisí so srdcovo-cievnymi ochoreniami a úmrtnosťou v strednom veku. Aby vytvorili obraz o ich rodinnom prostredí počas detstva, viac ako 3 600 účastníkov odpovedalo napríklad na otázky o tom, ako často im rodičia dali najavo, že ich majú radi a starajú sa o nich, alebo naopak, ako často im nadávali a správali sa tak, že sa cítili v ohrození. Podľa Piercea bola v súvislosti s kardiovaskulárnymi ochoreniami v neskoršom živote najviac prediktívna otázka "Vedela vaša rodina, čo ste robili ako dieťa?". Štúdia sa konkrétne nezaoberala pozornosťou rodičov voči deťom. Jej výsledky však naznačujú, že účasť rodičov na živote ich detí by mohla ovplyvniť ich zdravie neskôr v živote.
