Ale v strednej a východnej Európe sa pandémiu choroby covid-19 podarilo zabrzdiť do tej miery, že sa začína rysovať, ako bude vyzerať život po skončení karantény. Znovu sa otvárajú obchody, hotely, školy a dokonca nákupné centrá, píše denník The Financial Times.
Rozdiel naprieč kontinentom je očividný. Španielsko zatiaľ eviduje 517 úmrtí na milión ľudí, Taliansko 453, Francúzsko 353 a Spojené kráľovstvo 325. Na druhej strane v prípade Slovenska ide o štyri, v prípade Poľska o 16, Česka 21 a Rakúska 65 mŕtvych. Len za utorok Španielsko, Taliansko a Británia dohromady zaznamenali viac úmrtí ľudí nakazených koronavírusom než Česko, Slovensko alebo Maďarsko od začiatku terajšej krízy.
Náš premiér Igor Matovič na stredajšej tlačovej konferencii povedal, že Slovensko si v boji s covid-19 vedie dobre, "možno lepšie, než sme čakali". Za úspechom krajín strednej a východnej Európy čiastočne stojí šťastie. Kým Taliansko a Británia mali prvé prípady nákazy koronavírusom v januári, Česko, Slovensko a Poľsko zaznamenali prvých infikovaných až v prvom marcovom týždni. Získali tak drahocenný čas pochopiť smrtiace nebezpečenstvo, aké so sebou doteraz neznáme ochorenie nesie.
Ďalším faktorom, minimálne pokiaľ ide o Rakúsko, môže byť to, kto bol medzi prvými nakazenými. "Na rozdiel od Talianska sa koronavírus objavil u zdravých ľudí. V Rakúsku sa začal šíriť medzi mladšími osobami - lyžiarmi a cudzincami pracujúcimi v tejto krajine," pripomína Thomas Czypionka, vedúci oddelenia zdravotníckej ekonómie vo výskumnom Inštitúte pre pokročilé štúdium (IHS). "Štruktúra rodín tu v Rakúsku je tiež veľmi odlišná od tej v Taliansku alebo v Číne. Len päť percent ľudí starších ako tridsať rokov tu býva so svojimi rodičmi, takže nákaza sa do rizikových skupín rozšírila v obmedzenej miere," pripomína.
Ale aj keď mali šťastie v tom, ako u nich epidémia začala, stredoeurópske krajiny to dokázali maximálne využiť a extrémne rýchlo zareagovali, akonáhle sa vírus dostal cez ich hranice, myslí si Oľga Löblová, výskumníčka v oblasti verejného zdravia z Cambridgeskej univerzity. "Vírus dorazil do strednej Európy neskôr, ale tá využila tento čas lepšie," hovorí. "Nikto sa nepozeral na Talianski a nehovoril, že toto sa nám nestane," hovorí Löblová.
Slovensko, Poľsko a Česko boli medzi prvými krajinami Európskej únie, ktoré uzavreli hranice a podobne ako Rakúsko zaviedli ďalekosiahle reštrikcie v každodennom živote, či už ide o zatvorenie všetkých obchodov, ktoré nepredávajú veci nevyhnutne potrebné k životu, alebo prísne obmedzenie zhromažďovania ľudí na verejnosti. Rýchlosť, s akou tieto obmedzenia veľkých akcií boli zavedené, je jedným z najdôležitejších dôvodov relatívneho úspechu stredoeurópskeho regiónu, tvrdí Martin McKee z Londýnskej školy hygieny a tropickej medicíny.
Ešte v polovici marca sa v Británii mohlo na seba tlačiť 70.000 ľudí na päťdňových konských dostihoch v Cheltenhame a jedno francúzske mesto 7. marca žilo snahami pokoriť svetový rekord v počte ľudí prezlečených za šmolkov na jednom mieste. Ale Rakúsko 10. marca obmedzilo počet ľudí, ktorí sa môžu zísť na verejnosti na sto, a Česká republika o dva dni neskôr prišla so zákazom akcií s viac ako tridsiatimi účastníkmi. Poľsko a Slovensko podnikli podobne razantné kroky. "Stredná Európa zareagovala skôr, než epidémia začala. Česká republika a Slovensko konali veľmi, veľmi rýchlo," povedal McKee. "Nemali tam dostihy v Cheltenhame... Tieto veľké akcie zrejme šírenia vírusu pomohli," dodal tento vedec.
Dôležitú úlohu možno zohrali aj ochranné rúška. Česko a Slovensko rýchlo nariadili svojim občanom, aby ich nosili na verejnosti, hoci napríklad Svetová zdravotnícka organizácia také opatrenie neodporúčala. Denník Financial Times spomína, že v polovici marca moderátorka Markízy Zlatica Puškárová vyzvala nového premiéra Matoviča a ministra zdravotníctva Marka Krajčiho, aby si nasadili rúška a išli ľuďom príkladom. "Ani sme si to vtedy nedokázali predstaviť," pripúšťa teraz Matovič. Vraj si mysleli, že to bude trápne, ale Puškárová ich presvedčila a rúška si nechali aj počas vysielania. "A teraz si na ne zvyklo celé Slovensko," povedal premiér.
Hlavný český epidemiológ Roman Prymula tvrdí, že povinnosť mať vonku zakryté ústa a nos považuje za jedno z najdôležitejších opatrení proti šíreniu koronavírusu. Avšak výskumníci varujú, že koronavírus môže prepuknúť tak rýchlo, že úspech, aký stredoeurópske krajiny zaznamenali v prvej fáze, nezaručuje, že budú rovnako úspešné v ďaleko komplexnejším procese rozhodovania ako a kedy znovu otvoriť ich ekonomiky.
Poľský premiér Mateusz Morawiecki na to upozornil v stredu, keď oznamoval ďalšiu fázu uvoľňovania reštriktívnych opatrení. "Nemôžeme si byť istí, že máme koronavírus plne pod kontrolou," povedal. "Niekedy povoľovanie reštrikcií zrýchlime, ale bohužiaľ môže sa stať aj to, že bude potrebné urobiť krok späť. S pokorou uznávame, že koronavírus je veľmi nebezpečný jav."
