Napriek tomu, že vojna sa chýlila ku koncu a spojenci sa blížili k Berlínu a k Prahe, ustupujúce nemecké vojská na Slovensku stále za sebou nechávali skazu. O udalostiach posledných vojnových dní na našom území sa píše aj v dokumentoch uložených vo Vojenskom historickom archíve (VHA) v Bratislave. Ako prebiehalo zbieranie informácií o udalostiach na Slovensku po skončení vojny vysvetlila pre TASR historička VHA Milena Balcová.
Informácie, z ktorých dnes vychádzajú aj historici
Zber dát prebiehal tak, že príslušné oddelenie Ministerstva vnútra (neskôr i historicko dokumentačné oddelenie) rozoslalo národným výborom dotazníky s presne špecifikovanými otázkami. Jednotlivé národné výbory odpovedali buď priamo na tieto otázky aj s očíslovanými odpoveďami, alebo zaslali obecnú kroniku, napísanú ručne alebo strojopisom.
Často boli priložené aj osobné výpovede priamych účastníkov udalostí. Dôvodov na zber dát bolo viacero: sledoval sa časový aj geografický priebeh udalostí, počet partizánov, počty mŕtvych a ranených civilistov, ako aj rozsah hospodárskych škôd. S odstupom času možno povedať, že prvý zber údajov v roku 1945 poslúžil aj na prípravu zákona č.255/1946 Zb., ktorý odškodňoval účastníkov národného boja za oslobodenie. Neskôr je zasa možné vypozorovať to, že úrady mali záujem vedieť, kto sa staval kladne či negatívne k osloboditeľom.
Zbieranie údajov prebehlo vo viacerých vlnách. Prvé bolo takmer ihneď po skončení vojny (viaceré materiály sú datované v auguste 1945) a ďalšie podľa potreby historikov a úradov.
