A mal pravdu. Analytik globálnych rizík Juraj Mesík sa dlhodobo zaoberá hrozbami, ktorým čelí ľudstvo. Jednou z nich je celosvetová pandémia. Ako sa na koronakrízu pozerá odborník s odstupom siedmich týždňov odvtedy, čo vypukla?
Ako hodnotíte kroky vlády v boji s pandémiou?
Myslím, že nová vláda zatiaľ nespravila žiadnu vážnu chybu a to je dôležité. Žiaden slovenský politik nebol pripravený na to, že príde takáto pandémia. Všetci sa len učia, ako s tým fungovať. A učia sa rýchlo.
Keď sa spätne pozriete na vývoj situácie od začiatku marca, keď prepukla koronakríza, stalo sa niečo, čo ste nečakali a prekvapilo vás to?
Prekvapilo ma, ako rýchlo sa podarilo vyvolať reakciu zodpovedných orgánov a vďaka tomu sme dosiahli to, čo sa Slovákom často nestáva - že sme svetoví preborníci. Dnes máme iba 4 mŕtvych na milión obyvateľov, čo je zďaleka najmenej v Európe.
Ako je to možné?
Slovensko za to vďačí predovšetkým dekanovi bratislavskej Lekárskej fakulty, prof. Šteňovi, rektorovi Univerzity Komenského, prof. Števčekovi, rektorovi STU, prof. Fikarovi a bratislavskému županovi Drobovi.
Tým, že 8. marca zavreli najväčšie bratislavské vysoké a stredné školy, rázne obmedzili prenos nákazy z Bratislavy do zvyšku Slovenska a príkladom svojej občianskej a profesionálnej odvahy doslova „dokopali“ starú vládu k tomu, aby sa zobudila a začala efektívne konať. Trvalo jej to ešte ďalší týždeň, ale ľady sa pohli a 15. marca vláda vyhlásila núdzový stav. Rýchlosť rozhodla o záchrane mnohých životov.
Na začiatku bol strach, že o dva týždne bude u nás toľko mŕtvych ako v Taliansku. Slováci sa zľakli a poslušne plnia vládne nariadenia. Je však dobré ten strach ešte stále živiť, keď vidíme tie minimálne čísla nakazených?
Jednoznačne áno. Ten vírus je rovnako smrteľný ako bol pred siedmimi týždňami. Akonáhle by sme dnes v týchto opatreniach poľavili, tak to narastie na stovky ako v Česku, Maďarsku či v Rakúsku, alebo aj na tisícky ako v Írsku, Švajčiarsku či Belgicku. To má byť náš cieľ?
Lenže teraz máme paralyzovaný chod celej spoločnosti a ekonomiky... Ľudia sa dnes už možno neobávajú ani tak korony ako toho, že prídu o živobytie.
Obávať sa tohto je luxus. Iní ľudia v iných krajinách sa totižto ešte stále obávajú o svoj holý život. A ľudia v štátoch, kde sú tisícky či desiatky tisíc mŕtvych, žijú v rovnakých podmienkach lockdownu ako my, iba s tým rozdielom, že mnohí z nich na tento vírus zomreli alebo ich mrzačil. A my si tu žijeme, síce sme frustrovaní, ale stále máme v porovnaní s nimi najmenej nakazených a mŕtvych ľudí.
Na začiatku si ľudia povedali, dobre, je karanténa, nebudem chodiť von, nebudem navštevovať starých rodičov, stýkať sa s kamarátmi... Týždeň, dva, tri... Ale dokedy sa to dá vydržať?
Tento vírus si nikto z nás nevymyslel. A každý má možnosť zvoliť si, ako riskantne sa bude správať. Ak vám na vašich starých rodičoch a rodičoch záleží, tak ich treba chrániť. Ak nie, a chcete dediť, tak si riskujte...
Kedy si budeme môcť povedať, že je po korone? Asi nikdy nebudeme mať predsa 0 nakazených, vždy tam bude určitá miera rizika.
S týmto vírusom budeme žiť najmenej rok alebo dva. A budeme s ním tancovať delikátny tanec, ktorý bude spočívať v tom, že my sa budeme snažiť zabrániť mu, aby sa rozšíril, a on sa bude snažiť čo najviac sa šíriť medzi ľuďmi. Striedavo budeme v tom zápase pritvrdzovať a potom zase poľavovať. A vždy, keď poľavíme, vypukne nám malá alebo väčšia epidémia. Toto bude trvať najmenej do polovice budúceho roka, keď by sme podľa optimistických scenárov mohli už mať vakcínu, ale možno ju mať nebudeme.
Myslíte, že koronakríza môže vo svete vyústiť do veľkých spoločenských a sociálnych pohybov?
Ekonomické dôsledky tejto pandémie budú zdrvujúce a povedú k masovej nezamestnanosti. Mnohí ľudia, ktorí si dnes ešte myslia, že majú prácu, v skutočnosti o ňu už prišli. A nemyslím si, že po prudkom páde to pôjde prudko hore. Pokles bude hlboký, dlhodobý a vzostup pomalý.
Narastie riziko revolúcií, vojen?
Európa nie je najhorúcejší kandidát na vypuknutie nepokojov. Žijeme v najbohatšom a najsociálnejšom regióne sveta. V iných častiach planéty žili stámilióny ľudí už pred touto krízou zo dňa na deň. Ich problémy sa teraz ešte radikálnejšie zhoršili. V arabskom svete, v Afrike, južnej Ázii či v Latinskej Amerike určite bude dochádzať k veľkým sociálnym nepokojom a násilným konfliktom. A to sa môže preniesť aj k nám, napríklad vo forme migrácie.
Myslíte si, že v lete sa vôbec dostaneme na dovolenky a v septembri sa začne normálne školský rok?
Myslím, že nič nebude také ako predtým. Dovolenkovať sa bude viac doma a v malých skupinách, natrieskané hotely a preľudnené pláže budú minulosťou. A podstatne menej sa bude cestovať lietadlami. Budeme chudobnejší, a tak si budeme hľadať spôsoby rekreácie, ktoré nebudú finančne nákladné. Nebudeme chodiť na Kanárske ostrovy, ale zostaneme doma, alebo pôjdeme na Balaton či do Chorvátska.
A pokiaľ ide o školy, viem si predstaviť, že školský rok sa začne, ale bude to iné. Do školy sa možno bude chodiť dva-tri dni v týždni a v triedach bude maximálne 10-15 detí, v dobrom počasí sa bude vyučovať v altánkoch postavených pri školách, viac sa bude učiť cez internet. A dúfam, že sa budú viac učiť aj dôležité veci, na ktoré naše školstvo doteraz kašľalo.
Niektorí tvrdia, že globálna ekonomika ako sme ju poznali, je tiež minulosťou.
Globálny obchod bude zásadným spôsobom zredukovaný. My naozaj nemusíme z Číny dovážať milióny ton absolútnych nezmyslov. Neexistuje skoro nič, čo by Európania nedokázali vyrábať a európska ekonomika by mohla byť sebestačná skoro vo všetkom.
Vidíte na tomto celom, čomu čelíme, aj niečo pozitívne?
Pandémia koronavírusu nám dala obrovskú šancu na prežitie našej civilizácie. Dala nám možnosť zásadným spôsobom spomaliť klimatickú krízu. Ak by zmena klímy pokračovala takým tempom ako sa vyvíjala v uplynulých 20-30 rokoch, tak naše deti a vnuci nemajú šancu na dobrý život.
