Tradíciu stavania májov neporušili v Šuranoch ani v tejto komplikovanej dobe. Inokedy veselé podujatie sa tento rok nieslo v duchu prísnych opatrení. „Bolo to bez ľudí, boli sme len my, čo sme stavali. Inokedy pri tom hrá ľudová hudba, nechýba guláš, ľudia sa zabávajú. To teraz nebolo, žiaľ, dokonca sme stavali s rúškami. Ale nechceli sme od toho ustúpiť,“ opisuje Peter Mišák, veliteľ dobrovoľného hasičského zboru v časti Kostolný Sek.
Verí, že aj tento symbol lásky ich spojí a dodá trochu nádeje do budúcnosti. Obyvateľom Šurian však iniciatíva hasičov a miestnych žien vyčarila okamžite úsmev na tvári. „Sme radi, že to urobili, je to symbol najkrajšieho mesiaca v roku. Aj keď by sme boli radšej, keby to bolo za zvyčajných podmienok, sme vďační i za toto. Teraz ešte viac ako inokedy,“ prezradila Mária.
Chlapci ho stavali slobodným dievčatám
Katarína Nádaská, etnologička
- U nás sú prvé zmienky z konca 18. storočia. Bol symbolom plodnosti a stavali ho mládenci slobodným dievčatám v noci. Kedysi boli menšie, chystali ich už od marca po dohode s hájnikom. Po roku 1945 u nás zaniká individuálne stavanie a začína sa so stavaním jedného, takzvaného centrálneho mája. V súčasnosti pretrváva skôr zvyk centrálnych májov, jeden v meste alebo obci. V nedávnej minulosti to bolo sprevádzané majálesom, ktorý bol začiatkom sezóny zábav v prírode.
