Keďže na Oteckoch pracovala úplne od začiatku nakrúcania takmer denne, žiadnu inú prácu momentálne nemá. Má však, ako hovorí, toľko voľného času ako nikdy doteraz. „S partnerom pracujeme okolo domu a robíme aspoň drobné práce, keďže teraz som bez príjmu a nemôžeme platiť žiadnych majstrov,“ priznáva. A tak svojpomocne vybetónovali chodníky, pustili sa do zemných prác či vykopávania kameňov a práve, keď sme sa s ňou spojili, chystali sa murovať.
„Robíme veci, za ktoré sme predtým bežne platili stavbárom. Chýbajú nám hlavne peniaze, sloboda a sociálne kontakty. Nariadené voľno, ktoré máme na dobu neurčitú, nie je voľno, na ktoré sme sa tešili po týždni v práci. Je to izolácia od všetkého, čo sme si nevážili a brali ako samozrejmosť,“ smutne konštatuje a pokračuje: „Naši susedia, rodina a moji blízki takmer všetci riadne pracujú, minimálne sú na platenej dovolenke alebo OČR. Tento fakt vo mne podporuje nárast akejsi existenciálnej krízy, keďže patrím do nešťastnej skupiny SZČO. Mnohé profesie, ako napríklad tá moja, sa nedajú vykonávať formou home office. Dúfam, že sa výroba časom rozbehne. Ak by sa tak nestalo, budeme si mnohí musieť hľadať inú prácu, aby sme prežili. Radšej budem vstávať o 4,30 celý rok, ako byť doma v izolácii.“
Hlavný kameraman, mimochodom syn zosnulého herca Mariána Zednikoviča, zostal doma. „Oteckovia, to je projekt, ktorému sa venujem primárne, ale aj ostatné relácie, na ktorých som pracoval, boli pozastavené z dôvodu epidémie. Aktuálne mám teda ‚nútenú‘ dovolenku,“ vysvetľuje s tým, že v prvom rade sa venuje rodine a vraj si to užíva. „Práca v televízii je časovo veľmi náročná, takže veľa času trávite na pľaci. Odchádzate skoro ráno a vraciate sa večer, často aj cez víkendy. Tak čas, ktorý ste s rodinou, je veľmi vzácny. O to viac si to teraz vychutnávam. Samozrejme, už sa teším, keď sa zase začnú nakrúcať Oteckovia, lebo je to práca, ktorá ma baví.“ A ako optimista verí, že situácia sa čoskoro upokojí a život sa vráti do normálnych koľají.
„Práca kreatívneho producenta na dennom seriáli si za normálnych okolností vyžaduje nasadenie v podstate sedem dní do týždňa - aj keď veľkú časť práce môžete vykonávať na diaľku, je potrebné byť k dispozícii aspoň na telefóne a maili aj cez víkend a po večeroch, keďže natáčanie prebieha takmer neustále,“ vysvetľuje S. Čermáková Uličná, ktorej rýchle pracovné tempo sa teraz výrazne spomalilo.
„Netlačí nás výrobný plán, no stále ostáva množstvo vecí, na ktorých sa dá a treba robiť ďalej. A tak čítam nové storyliny a scenáre, ktoré s kolegami dokážeme ‚poradovať‘ aj online. Skrátka robíme všetko pre to, aby sme vo chvíli, keď situácia umožní natáčanie obnoviť, boli pripravení okamžite pokračovať. Myslím, že už teraz sa na to všetci tešíme.“ Víta tiež nečakanú možnosť venovať sa svojim blízkym a záľubám, psychicky i fyzicky si odpočinúť.
„Keďže mám doma predškoláčku a školáčku, venujeme sa domácemu vyučovaniu, no snažím sa využiť tento čas aj na hravé zapájanie detí do chodu domácnosti v podobe spoločného varenia a pečenia či jarných prác v záhrade. A napokon nedávno sme si z útulku adoptovali psíka, ktorý si vyžaduje tiež našu pozornosť a starostlivosť...“ Situáciu pozorne sleduje a pociťuje napätie i neistotu z toho, ako sa všetko vyvinie. „Ako bude ďalej ovplyvňovať nielen naše osobné životy, ale i celú spoločnosť a ekonomiku; či bude možné realizovať projekty a nápady, ktoré sme mali v pláne,“ dodáva.
