"Používajú sa vyhradený pracovný čas určený výrobcom ako jednorazová zdravotnícka pomôcka. Na bežné použitie v domácnosti postačí látkové rúško, ktoré po adekvátnej dezinfekcii, teda praní alebo žehlení, môžeme opakovane používať," hovorí Jaroslava Brňová z Centra mikrobiológie a prevencie infekcií Trnavskej univerzity. Rúška na viacnásobné použitie by mali byť vyrobené z pevných a odolných tkanín, ktoré sa dajú oprať na viac ako 60 stupňov, a tiež žehliť pri vyšších teplotách.
Jednorazové chirurgické rúška podľa zástupcov Slovenskej asociácie dodávateľov zdravotníckych pomôcok SK+MED priliehajú k tvári voľne a sú navrhnuté na jednosmernú ochranu na zachytenie telesnej tekutiny od nositeľa rúška. Napríklad počas chirurgického zákroku bránia kontaminácii pacienta. "Chirurgické rúška nie sú primárne navrhnuté na to, aby chránili zdravie nositeľa. Respirátor je pevne priliehajúca maska ktorá vytvára okolo tváre tesnenie. Je navrhnutý na obojstrannú ochranu filtrovaním vdýchnutého vzduchu a pri správnom používaní chráni nositeľa," vysvetľujú rozdiel medzi jednorazovým rúškom a respirátorom.
Jednorazové rúška a respirátory po použití treba hneď zahodiť. Je dobré ich dávať do vyhradenej nádoby, a tak ich vyhodiť do odpadu. Zamedzí sa tak tomu, aby sa ku kontaminovaným rúškam dostali osoby so sociálne slabších skupín, ktoré by si mohli osvojiť voľne nájdené rúška a mali by vysoké riziko nakazenia sa. "Určite je neprípustné, aby sa respirátory a masky povaľovali po parkoch a okolo odpadkových košov," uzavrela asociácia.
