Podľa agentúry DPA to vyplýva zo zistení vedcov z holandskej Wageningen University. Najviac postihnutými regiónmi budú podľa štúdie India a Nigéria, ale aj Pakistan, Indonézia, Sudán, Niger, Filipíny a Bangladéš.
Vedci v rámci svojho projektu skúmali veľké množstvo demografických údajov, informácií o využívaní pôdy a podnebí, ktoré boli dostupné v posledných rokoch. Zisťovali, v akých klimatických podmienkach ľudia žili v uplynulých tisícročiach, a potom skúmali, v ktorých regiónoch by sa tieto podmienky mali v budúcnosti vyskytnúť.
Na základe toho zistili, že ľudia, podobne ako aj rastlinná a živočíšna výroba, sú sústredení do "úzkeho" klimatického pásma. Ide o oblasti, kde sa priemerná ročná teplota pohybuje okolo 11-15 stupňov Celzia. Ľudia tieto oblasti obývajú už 6000 rokov.
Toto všetko sa však môže zmeniť, ak sa emisie skleníkových plynov budú naďalej zvyšovať a nepodniknú sa žiadne opatrenia, aby sa tento jav obmedzil, uviedol Marten Scheffer, ktorý viedol tím autorov štúdie zverejnenej v pondelok v odbornom časopise Proceedings of the US National Academy of Sciences (PNAS).
"Ak nedôjde k zmierneniu zmeny klímy, pocitová teplota by sa mohla v nasledujúcich desaťročiach zmeniť viac, ako to bolo v posledných šiestich tisícročiach," píše sa v štúdii. Jej autori priznávajú, že vychádzali najmä z najpesimistickejšieho scenára, ktorý počíta v roku 2100 s oteplením planéty o 4,3 stupňa Celzia.
Jeden zo spoluautorov štúdie, Jens-Christian Svenning z dánskej univerzity v Aarhuse, uviedol, že v takýchto podmienkach by bolo takmer nemožné žiť, a preto by ľudia takéto oblasti opúšťali. Autori zdôrazňujú, že ich prístup - prirodzene - vyvoláva otázku, akú úlohu môže zohrávať "redistribúcia" obyvateľstva.
"Migrácia môže mať pozitívny vplyv na spoločnosť vrátane stimulácie výskumu a inovácií. Vo väčšej miere to však nevyhnutne spôsobuje napätie, a to dokonca aj teraz, keď relatívne malý počet - 250 miliónov ľudí - žije mimo krajiny, kde sa narodili," uvádza sa v správe.
