Minister hospodárstva Richard Sulík (52) v tejto súvislosti otvorene hovorí, že v blízkom čase môže dôjsť zo strán obchodníkov, ktorým štát nariadil zavrieť svoje prevádzky, k žalobám, ktoré nás budú stáť obrovské peniaze.
V najbližších týždňoch sa okrem pomalého spamätávania sa z opatrení okolo koronavírusu očakáva nárast nezamestnaných a problémov firiem, ktoré sú v dôsledku poklesu tržieb vo veľkých ťažkostiach. Potrebná pomoc od štátu je podľa mnohých nedostatočná a tak sa začína otvorene skloňovať ďalší postup, a to žaloby za ušlý zisk. Sulík pripomína, že stále je na stole možnosť žiadať kompenzácie od štátu. „Hoci neexistuje presný plán postupu v prípade, že obchodníci skutočne budú podávať, nie som prekvapený, že sa na to pýtate. Z podstaty veci vyplýva, že ak štát drží predajne zatvorené dlhšie, ako je nevyhnutné, firmy sa budú domáhať ušlého zisku,“ povedal Sulík Novému Času.
Takýto scenár avizuje aj prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Tomáš Malatinský: „Momentálne je to jedna z možností, ktorú niektorí podnikatelia zvažujú, nakoľko z rozhodnutia štátu nemôžu mať otvorené svoje prevádzky, resp. podnikať. Doterajšia pomoc zo strany štátu je, žiaľ, nedostatočná a príliš pomalá. Aj z tohto dôvodu niektorí podnikatelia, napriek tomu, že sa nejedná o jednoduchú záležitosť, zvažujú aj takéto možnosti.“ K podobným krokom zo strany podnikateľov pritom dochádza už aj v zahraničí.
V Česku áno, u nás nie
Advokát Peter Štrpka z kancelárie Soukeník - Štrpka vysvetľuje, že slovenskí obchodníci to budú mať s prípadnými žalobami o niečo ťažšie. Priamo ústavný zákon, na základe ktorého vláda vyhlásila núdzový stav, totiž bližšie neupravuje nároky na náhradu škody pre prípad núdzového stavu.
„Pre úspešnosť v takomto spore by musel podnikateľ preukázať, že škoda mu bola spôsobená nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Podnikateľ by teda musel preukázať, že prijaté opatrenia neboli vydané v súlade s právnymi predpismi SR, a že zároveň v súvislosti s nimi mu bola spôsobená škoda vo forme ušlého zisku,“ vysvetľuje Štrpka.
Na rozdiel od nás, v Česku existuje osobitná právna úprava, ktorá priamo stanovuje povinnosť štátu nahradiť ľuďom a firmám škodu, ktorá im vznikla s uplatňovaním krízových opatrení. Reagovali tak po tom, čo ich pred niekoľkými rokmi zasiahli veľké povodne a spôsobili škody.
Žaloby nie je možné vylúčiť
Na otázku, kedy a či je možné očakávať žaloby zo strany podnikateľov, sa podľa neho bude dať odpovedať až neskôr. „Predpokladáme, že po účtovnom uzavretí mesiaca apríl a zohľadnení prijatých kompenzačných opatrení zo strany vlády SR, to už pre niektorých podnikateľov môže byť relevantnou témou. Podanie žalôb v blízkej budúcnosti tak nie je možné vylúčiť. V každom prípade však pôjde o komplikovanú výkladovú právnu otázku,“ uzavrel Štrpka.
Podľa neho je totiž otázne, či by bolo uplatnenie tohto nároku na Slovensku možné a či by súdy žalobcom vyhoveli. Sám pripomína, že štát sa bude musieť zamyslieť nad tým, že doplní súčasnú legislatívu, ktorou určí jasné pravidlá možnosti uplatnenia nárokov voči štátu v takýchto krízových situáciách.
Problém je aj v nájmoch
Vladimír Ivančo, advokát White & Case
- S prihliadnutím na závažné negatívne dôsledky obmedzujúcich opatrení na nájomné vzťahy, a hlavne na schopnosť nájomcov plniť svoju povinnosť platiť nájomné za prenajaté priestory, sa domnievame, že štát by mal prijať určitý kompenzačný mechanizmus. Jeho prijatie by pomohlo naplniť ústavné požiadavky spojené s obmedzením vlastníckeho práva prenajímateľov a podnikateľských práv majiteľov zatvorených prevádzok, čím by zároveň došlo k zníženiu rizika uplatňovania nárokov zo strany týchto subjektov voči štátu.
