Pre TASR to uviedol hovorca ministerstva spravodlivosti Peter Bubla. Rezort spravodlivosti navyše disponuje výrazne menším počtom náramkov ako je repatriantov.
Spôsob, akým sa používajú monitorovacie náramky na sledovanie väzňov vo výkone trestu, prípadne obvinených vo výkone väzby, by mohol podľa rezortu spravodlivosti odporovať zmyslu karantény. Pri elektronickom monitorovaní totiž musí byť umožnený vstup do domácnosti, v ktorej by sa karanténa vykonávala, čo podľa rezortu zvyšuje riziko ohrozenia verejného zdravia. Okrem toho musia byť k dispozícii ľudia, ktorí by okamžite realizovali na dennej báze miestne šetrenia, inštalácie a prípadne aj servisné úkony.
Ďalším problémom je podľa rezortu aj počet samotných zariadení. Momentálne má ministerstvo spravodlivosti k dispozícii približne 850 zariadení, ktoré sú technicky vhodné na overovanie prítomnosti osoby v jeho obydlí. V povinnej štátnej karanténe sa v súčasnosti nachádza podľa tlačového oddelenia ministerstva vnútra približne 3200 ľudí v 65 zariadeniach.
Elektronické náramky navrhovali ako alternatívne riešenie aj predsedovia Prešovského a Trenčianskeho samosprávneho kraja Milan Majerský a Jaroslav Baška, ktorí navrhovali aj sledovanie prostredníctvom telefónov. S nimi súhlasil po stretnutí SK8 v pondelok (4.5.) aj predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina).
Premiér Igor Matovič (OĽaNO) tvrdí, že povinná štátna karanténa v zariadeniach je v súčasnosti najefektívnejšie ochrana zdravia a životov ľudí na Slovensku. Alternatívu prístupu nevylučuje, podmieňuje to však minimálne rovnako bezpečným riešením.
