"Na základe súčasného vývoja predpokladáme, že ceny bytov a domov budú v najbližších mesiacoch stagnovať alebo môžu aj klesnúť. Hlavne staršie byty," povedala pre agentúru SITA analytička Poštovej banky Jana Glasová. Závisieť to bude ale aj od typu nehnuteľnosti a od lokality. "V najbližších mesiacoch očakávam spomalenie tempa rastu či prípadne zastavenie cien bývania, avšak zatiaľ nevidím pádne dôvody na pokles cien," dopĺňa finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik.
Otázny je podľa Glasovej aj vývoj krízy a kedy sa opäť naštartuje ekonomika. "Na rozdiel od krízy v roku 2009 je v súčasnosti na našom realitnom trhu nízka ponuka nehnuteľností, ktorá je slabšia ako dopyt, a to bude brzdiť cenový pokles. Po oživení ekonomiky, a teda aj realitného trhu, zamieria ceny bytov a domov zrejme opäť smerom nahor," myslí si Glasová. Ak by ekonomická recesia pretrvala napríklad až do konca roka s desiatkami tisíc nových nezamestnaných, je podľa Búlika možné, že by ceny prestali úplne rásť, prípadne by klesli. "Pravdepodobnejšie však je, že sa tempo rastu iba spomalí, ale úplne nezastaví," uviedol Búlik.
Časť ľudí si v súčasnej neistej situácii odložila nákup bytu na obdobie, kedy budú opäť cítiť ekonomické istoty. Rovnako väčšina developerov odkladá rozhodnutie o prehodnotení cien bytov na moment, kedy vyčerpajú rezervy a budú musieť riešiť splácanie úverov. Tento moment však ešte podľa Búlika nenastal, keďže developeri majú z predchádzajúcich rokov vytvorené dostatočné rezervy. "Ak porovnáme situáciu s rokmi 2009 až 2011, rozdiel je jednoznačný aj na strane kupujúcich. Obyvatelia dnes majú vytvorené výrazne vyššie úspory ako pred dekádou, a preto dokážu dlhšie čakať na vývoj situácie," dodal Búlik.
Najsilnejším dôvodom minuloročného rastu cien nehnuteľností je podľa analytikov kombinácia vysokého dopytu a nedostatočnej ponuky. Počas prvých troch mesiacov tohto roka sa nič nezmenilo na príčinách rastu bývania. A keďže nedostatok bytov na trhu sa ešte prehĺbil, ceny bývania narástli medziročne o 8,6 %. Ešte o niečo vyšším tempom rástli ceny bytov, po ktorých je dlhodobo vôbec najvyšší dopyt.
V prvom tohtoročnom štvrťroku sa ešte dopady koronakrízy na našom realitnom trhu podľa Glasovej neobjavili. Prvý prípad nakazenia koronavírusom sa u nás objavil začiatkom marca a až neskôr sa zatvorili obchody, prevádzky a rôzne služby. Čo sa týka realitných kancelárií, tak tie museli byť tiež zatvorené, ale obhliadky nehnuteľností sa mohli uskutočňovať. Napriek tomu však v marci nastal výrazný prepad dopytu po bytoch a domoch.
Ľudia sa totiž pre pandémiu začali podľa Glasovej zameriavať hlavne na riešenie aktuálnej situácie a kúpu či predaj nehnuteľnosti odložili na neskôr. Predávajúci sa zase zaradili do vyčkávacej fázy, teda čakajú na to, ako sa bude situácia vyvíjať. Kto nutne nepotrebuje nehnuteľnosť predať, tak to počas krízy nerieši a radšej čaká na obdobie, kedy bude ekonomika viac otvorená a dopyt po nehnuteľnostiach opäť vzrastie. "Dopad pandémie a zmeneného spotrebiteľského správania na realitný trh uvidíme až v nasledujúcich mesiacoch, predovšetkým v cenách nehnuteľností za druhý kvartál," uviedla Glasová.
Tak či tak ale podľa analytičky platí, že dopyt po nehnuteľnostiach v súčasnosti oslabil a ich predaj sa znížil. Ľudia totiž v období súčasnej krízy skôr riešia kúpu nevyhnutných vecí a peniaze míňajú opatrne. Okrem toho, nárast nezamestnanosti či nižšie mzdy sa taktiež podpíšu podľa nej aj pod slabší záujem o nehnuteľnosti. Na základe dostupných štatistík sa ale zatiaľ prepad cien na realitnom trhu nekoná a ceny neklesajú. "A to napriek slabému dopytu. Môže za to nízka ponuka nehnuteľností, ktorá už dlhšiu dobu nedokáže uspokojovať dopyt," uzavrela Glasová.