Tvrdí to popredný americký vedec Thomas Lovejoy. "Toto nie je pomsta prírody. To sme si urobili sami," napísal spravodajský server The Guardian. Vedci objavujú dva až štyri nové vírusy ročne, ktoré vzniknú ako dôsledok ľudského prenikania do sveta prírody. A ktorýkoľvek z týchto vírusov sa môže zmeniť na pandémiu, uviedol Lovejoy, ktorý v 80. rokoch 20. storočia vytvoril termín "biologická diverzita".
Podľa Lovejoya by podstatne znížilo riziko prenosu nákazy, ak by na týchto trhoviskách boli oddelená domáce zvieratá od voľne žijúcich, pretože vírusy by mali k dispozícii menej nových druhov, na ktoré by sa mohli preniesť. "Je dôležité znížiť pravdepodobnosť podobného prenosu. V mnohých ohľadoch by bolo najlepšie podobné trhy úplne zrušiť, ale to by len posilnilo čierny trh, s ktorým by bolo oveľa ťažšie sa vysporiadať," uviedol.
Pandémia bude v tomto roku stáť podľa Svetového ekonomického fóra globálnu ekonomiku bilión dolárov. Najtvrdší dopad bude mať na najzraniteľnejšie komunity - a stratená môže byť takmer polovica všetkých pracovných miest v Afrike. "Toto nie je pomsta prírody, to sme si urobili sami. Riešením je prijať oveľa úctivejší prístup k prírode, čo zahŕňa aj vysporiadanie sa s klimatickými zmenami a všetkým ostatným," povedal Lovejoy. Odborníci sa rozchádzajú v názore na to, ako regulovať rozsiahly obchod so zvieratami. Mnohí sa obávajú, že pri razantnom zákroku budú najviac ohrození najchudobnejší ľudia na svete.
Niet pochýb o tom, že je potrebné prijať naliehavé kroky proti obchodu s voľne žijúcimi zvieratami, uviedla Amy Dickman, biologička z Oxfordskej univerzity špecializujúca sa na ochranu prírody. Napriek tomu ju znepokojili výzvy k úplnému zákazu obchodu s divokými zvieratami a je tiež jedným z viac ako 250 signatárov otvoreného listu Svetovej zdravotníckej organizácii (WHO) a Programu OSN pre životné prostredie (UNEP), podľa ktorého musí každá zmena prispieť k existenčným istotám najzraniteľnejších ľudí na svete, a nie ich o ne pripraviť. Prežitie mnohých z týchto ľudí závisí práve na zdrojoch z prírody.
List podpísali okrem iného zástupcovia Africkej nadácie pre voľne žijúce zvieratá, Frankfurtskej zoologickej spoločnosti a Medzinárodného zväzu ochrany prírody (IUCN). Vedci aj mimovládne organizácie majú strach, že zjednodušené a rozdiely nerobiace zákazy zhoršia biedu a nerovnosť ľudí, a povedú k nárastu kriminality. A to ešte viac zrýchli vyhubenie voľne žijúcich druhov, uvádzajú autori listu. "Ľudia sú často ochotní ukázať prstom na trhovisko, ktoré je od nich veľmi ďaleko, pretože ich zrušenie nijako neohrozí ich každodenný život. Často by tým ale narušili práva zraniteľných ľudí," dodala Dickman.
Mama Mouamfon, ktorý vedie neziskovú organizáciu nazvanú Kamerunská nadácia živej Zeme (FCTV), hovorí, že zákaz obchodovania s voľne žijúcimi zvieratami poškodí živobytie ľudí. "Mäso zvierat z buše je pre ľudí žijúcich vo vidieckych oblastiach veľmi dôležité, pretože je to jeden z najlepších spôsobov, ako sa dostať k živočíšnym proteínom. Vzhľadom k biede a odľahlosti oblastí, kde títo ľudia žijú, pre nich nie je ľahké zohnať dobré mäso," uviedol. "Ľudia majú tendenciu ľahko rozhodovať o veciach, keď sedia v kancelárii a sú veľmi ďaleko od reality. Keby vedeli, ako tu žijeme, nemohli by prijať rovnaké rozhodnutie," dodal.