Rodičia s veľkým žiaľom prehovorili o tom, ako im zlomilo srdce stratiť milovaného synčeka len deň po tom, čo sa narodil. Chlapček trpel kongenitálnou diafragmatickou herniou (CDH), čo je zriedkavá diagnóza objavujúca sa u plodov a novorodeniatok. Znamená to, že Reuben mal dieru na bránici, ktorá spôsobovala, že vnútorné orgány sa mu dostávali do hrudníka a poškodzovali pľúca.
April a Lee si mysleli, že je všetko v poriadku, až kým neprišlo vyšetrenie v 19. týždni tehotenstva. Nastali nejaké problémy a April povedali nech sa prejde, pretože dieťatko sa krútilo. „Zavolali staršieho odborníka, nech sa pozrie, ale ani on veľmi nevidel bruško. Pýtali sme sa, čo to znamená, a služobne staršia sestra prišla a povedala nám, že si myslia, že naše bábätko má CDH,“ spomína April. Rodičia vedeli, že April niečím podobným trpela, keď bola malá, ale zrejme len v miernej forme. Vtedy ešte netušili, aký vážny je Reubenov zdravotný stav.
Niekoľko vyšetrení potvrdilo diagnózu a lekári stanovili chlapcovi len 30-percentnú šancu na prežitie. April začali viac monitorovať. Zdalo sa, že Reuben sa vyvíja dobre, no jeho vnútorné orgány sa nakoniec vtlačili do hrude, zatlačili na srdce, a to následne tlačilo na pľúca. V 37. týždni lekári zhodnotili, že je príliš riskantné čakať do konca tehotenstva a musia umelo vyvolať pôrod.
„Boli sme na to pripravení odo dňa, keď sme zistili, že má CDH. Povedali, že ho vezmú preč, aby ho rozdýchali. Videla som ho len na minútu a bol preč,“ spomína April. Rodičia sa so svojim synčekom poriadne zoznámili až na novorodeneckom oddelení. Hoci boli psychicky pripravení na všetko, vidieť ho naživo v inkubátore bolo veľmi ťažké. „Sestričky boli úžasné, sledovali ho a robili, čo mohli,“ hovorí April.
Reubenov stav sa však nanešťastie zhoršil. Zomrel len deň po svojom narodení, 7. decembra 2019. „Odišiel v pokoji, sedeli sme spolu, maznali sme sa. Vyzeral, akoby spinkal,“ hovorí mamička. Krátko na to ich sestrička z nemocnice prekvapila spomienkovou krabicou projektu 4Louis. Bola v nej deka, plyšoví mackovia a dokonca aj miesto na uloženie prameňa vláskov. „Nikdy sme ani nerozmýšľali nad tým mať niečo, čo si môžeme nechať. Z toho dňa sme mali veľa spomienok,“ spomína April.
Hoci to pre rodinu boli najťažšie Vianoce v živote, rozhodli sa urobiť dobrú vec. Teraz, keď z vlastnej skúsenosti vedia, aké je vzácne mať po svojom synčekovi pamiatku, zbierajú peniaze, aby mohli rovnakú útechu dopriať aj iným rodinám. Zároveň sa snažia zvýšiť povedomie o zriedkavej diagnóze, ktorá im zobrala Reubena.
