Napísala to agentúra AP s odvolaním sa na informácie hongkonských médií. Samotná polícia počet zatknutých osôb nezverejnila. Uviedla len, že okolo polnoci miestneho času pristúpila - po opakovaných varovaniach - k rozháňaniu a zatýkaniu demonštrantov. Protestujúci podľa polície skandovali heslá, postavili zátarasy na cestách v štvrti v Mong Kok a na niektorých uliciach dokonca založili požiare.
Prodemokratické hnutie, ktorého demonštrácie vlani paralyzovali Hongkong na celé mesiace, začalo v posledných týždňoch opäť ožívať. AP píše, že sa tak deje v čase, keď sa uvoľňujú niektoré opatrenia prijaté pre pandémiu koronavírusu. Miestne úrady nedávno zvýšili počet osôb, ktoré sa smú zúčastniť na verejných zhromaždeniach, a to zo štyroch na osem.
Hongkonský denník Apple Daily informoval, že pri protestoch zatkli viac ako 200 ľudí, zatiaľ čo noviny South China Morning Post uviedli, že zadržaných bolo vyše 250. Obe médiá sa vo svojich článkoch odvolávali na nemenované zdroje oboznámené so situáciou. Očakáva sa, že polícia údaje o počte zatknutých zverejní v priebehu dňa, píše AP.
Nočné protesty nasledovali po viacerých demonštráciách, ktoré v nedeľu cez deň prebehli v hongkonských nákupných centrách. Demonštranti v poloautonómnom Hongkongu dlhodobo požadujú úplnú demokraciu, a tiež vyšetrenie policajnej brutality, ku ktorej podľa nich došlo pri potláčaní vlaňajších protestov. Protesty v Hongkongu vypukli v júni 2019. Prodemokratickí demonštranti vtedy žiadali, aby vláda stiahla sporný návrh zákona, ktorý by umožnil osoby podozrivé zo spáchania trestných činov vydávať do pevninskej Číny.
Neskôr boli protesty zamerané najmä voči zasahovaniu Číny do osobitného autonómneho štatútu Hongkongu, ktorý je založený na zásade "jedna krajina, dva systémy". Demonštrácie trvali viac ako sedem mesiacov, pričom z najskôr pokojných prešli neskôr do výrazne násilnejších, čo odrážalo frustráciu ich účastníkov z reakcie vlády; mali totiž pocit, že ich požiadavky ignorovala.
