Ani z vyjadrení vlády či epidemiológov nie je jasné, či sa hranice otvoria a bude možné vycestovať k moru. Mnohí preto momentálne riešia, čo bude s už uhradenými preddavkami na zájazdy a či majú cestovkám doplatiť kompletnú sumu za dovolenku. Zdá sa však, že riešenie by mohlo priniesť návrh zákona z dielne ministerstva hospodárstva a Slovenskej asociácie cestovných kancelárií a cestovných agentúr. Jej prezident Roman Berkes Novému Času vysvetlil, ako by jednotlivé riešenia pomohli ľuďom aj cestovkám.
V akej situácii sú momentálne CK?
- Žiaľ, v nezávideniahodnej. Tretí mesiac sme zatvorení, nevieme poskytovať svoje služby, hranice a hotely sú zatvorené. Turizmus trpí asi najviac zo všetkých segmentov. Najväčší problém je v tom, že nedokážu predávať a poskytovať zájazdy na najbližší čas. Okrem toho tí klienti, ktorí si dovolenku už kúpili, prejavujú čoraz väčší záujem o storno zájazdu, čo je pre cestovku problém.
Majú na to ale právo. Zaplatili si dovolenku, na ktorú pravdepodobne nepôjdu, je dosť logické, že chcú peniaze späť.
- Je samozrejmé, že klient má právo kedykoľvek stornovať svoj zájazd, ale musí myslieť na to, že to musí byť v súlade so všeobecnými zmluvnými podmienkami jednotlivých CK. Storno poplatok je buď od 15 do 40, 50 % alebo je v zmluvách uvedená klauzula, že CK vypočíta poplatok zo skutočne vzniknutých nákladov.
Čiže v čase, keď klient požiada o storno, vie cestovka deklarovať svoje náklady, a môže si ich započítať do storno poplatku. V takej situácii sme, lebo zákon na to pamätal a hovorí o tom, že ak klient stornuje, CK má právo predať zájazd ešte raz, znížiť stratu a tá musí byť započítaná klientovi do storno poplatku. V normálnom období by bol storno poplatok minimálny.
No v tejto situácii, keď sa predpokladá, že sa to už nedá predať opäť, je storno poplatok 100 %. Čiže pri prepočítaní skutočných nákladov by klient musel rátať so 70 % poplatkom z celej sumy zájazdu, čo znamená, že ak klient zaplatil 20, 30, 50 % zálohu a chcel by zájazd stornovať, má momentálne CK podľa zákona právo žiadať zaplatenie 70 % zájazdu.
Čo teda ľuďom odporúčate?
- Ja by som poradil počkať, nestornovať zájazd, pretože, ak prídeme k situácii, že CK nebude môcť zájazd a celú službu poskytnúť, bude musieť zájazd stornovať ona samotná. A v takom prípade, podľa momentálne platného zákona, má klient právo na vrátenie uhradených peňazí v plnej výške do 14 dní. Samozrejme, toto je pre CK problém, lebo zákon bol koncipovaný do pekného počasia a nerátalo sa, že CK bude musieť v jednom momente zrušiť 90 % zájazdov.
Klienti sa však boja doplatiť za dovolenku, jednak, že možno na ňu nepôjdu a jednak, že čo ak peniaze viac neuvidia?
- Keď si klient doplatí do plnej výšky zájazdu, peniaze sú poistené proti insolventnosti. Zo zákona aj samotná cestovná kancelária.
Ľudia však chcú svoje peniaze naspäť, mnohí sa dostali do ťažkej životnej situácie.
- My tu presne prichádzame s návrhom, aby bola poskytnutá ochrana jednak klientom, jednak aj cestovným kanceláriám. Tu je taký spor, lebo pred mesiacom bola situácia ešte iná a my sme apelovali na príslušné orgány, nech sa poponáhľajú s prijatím nejakej normy. Dnes sme už konfrontovaní so situáciou, že letná sezóna je za rohom a cestovné kancelárie tlačia na doplatky.
Ja som vtedy odporučil našim členským kanceláriám, aby nepýtali od klientov doplatky a aby klientov na platbu nevyzývali. Mnohé sa k tomu pridali už teraz, keď nie je prijaté žiadne opatrenie, ale nemôžeme chcieť, aby CK uvádzali svoje spoločnosti do nevýhody. Preto niektoré už klientov oslovili a doplatky právom žiadajú. Je dobré s CK komunikovať a dohodnúť sa na nejakom postupe, či je možné posunúť doplatok na obdobie, keď sa všetko ohľadom koronavírusu vyrieši.
Ak by sa stalo, že väčšina klientov by nedoplatila, mohlo by to byť pre cestovky likvidačné?
- Naopak, snahou je, aby sme dosiahli také opatrenie, aby bolo možné odložiť plnenie záväzkov vyplývajúce zo zmluvy o zájazdoch na dobu, ktorá bude priaznivá na cestovanie, pretože nik nevie povedať, kedy to bude možné a či sa tak udeje ešte túto letnú sezónu, alebo až neskôr.
Čiže existovala by nejaká ochranná lehota, napr. 18 mesiacov, počas ktorej by klient dostal voucher v hodnote zaplatenej sumy a tým, že by ho klient prijal, CK by sa zriekla žiadania doplatkov. Klient nič nebude musieť doplácať, ale zostal by mu voucher v hodnote, ktorú už zaplatil a vyčerpal by si ho v priebehu 18 mesiacov.