Svoju prácu robia obetavo, čo mnohé potvrdili aj v posledných týždňoch, keď aj na Slovensku prepukla pandémia koronavírusu. V rámci Svetového dňa ošetrovateliek a zdravotných sestier si ocenenie prevzala aj Zuzana Kováčová, zdravotná sestra z Kliniky detskej chirurgie na bratislavských Kramároch. Úseková sestra z Kliniky detskej chirurgie na Kramároch Zuzana Kováčová svoju profesiu obetavo robí už 34 rokov.
„Odmalička som mala rada deti a pôvodne som chcela pracovať ako učiteľka v škôlke,“ prezradila sympatická žena, ktorá by svoju prácu nevymenila za nič na svete. Berie ju ako poslanie pomáhať tým najzraniteľnejším. Rozdáva úsmev a dobrú náladu všetkým malým pacientom, a to aj napriek tomu, že to nie je vždy jednoduché. Radosť aj smútok počas liečby najzraniteľnejších prežíva spolu s rodičmi.
„Sú pre nás dôležitou súčasťou ošetrovania, najlepšie poznajú svoje deti a oveľa skôr zistia akékoľvek zmeny v ich správaní,“ vraví Zuzana, ktorá sa od prvej chvíle liečby snaží získať dôveru oboch strán. Jej práca sa nekončí ani za bránami nemocnice. Svoje veľké srdce otvorila pacientke Evičke z detského domova, s ktorou strávilia už druhé Vianoce. Pre malé dievčatko sa tak stala rodinou, ktorú si nikdy neužila.
„Pomáhať ľuďom mám v povahe, ale určite ma ovplyvnila aj práca. Nemám rada, keď je mne alebo iným ukrivdené,“ priznáva Zuzana. Obetavé zdravotné sestry podľa nej ostávajú v srdciach pacientov. „To je tá najväčšia odmena za našu prácu,“ vyznala sa.
„K tomuto povolaniu ma priviedol môj otecko, ktorý mi pri voľbe školy rozprával, že by som si mala vybrať také povolanie, ktoré bude ľudstvo stále potrebovať. Pôrodnou asistentkou som sa stala preto, že je to pre mňa najkrajšie povolanie. Asistovať pri zrode nového života, vidieť šťastné tváre rodičov je krásny a nezabudnuteľný pocit,“ hovorí s úsmevom Eva Moravská, ktorá za 49 rokov pomohla na svet tisíckam bábätiek. Práca sa stala aj jej záľubou, v ktorej sa denne stretáva s úžasnými spolupracovníkmi, ako sú primár oddelenia, lekári, pôrodní asistenti, sestry a iný personál, s ktorými si navzájom pomáhajú v radostných, aj smutnejších situáciách.
„Moje povolanie nie je len o podaní lieku či vypísaní žiadanky, ale aj o vypočutí pacienta a jeho podpore. Táto práca zahŕňa popri starostlivosti aj vypĺňanie množstva dokumentácie, objednávanie, telefonovanie, starostlivosť o ambulanciu či oddelenie a v neposlednom rade udržanie dobrej nálady pri ošetrovaní,“ hovorí vždy usmiata sestra Jana Trávničková, ktorá v špecializovanej klinike pracuje 5 rokov.
Podľa nej je najťažšia komunikácia s pacientom, jeho príbuzným, kolegom či nadriadeným v neľahkých situáciách. Najkrajšie na svete je pre ňu počuť úprimnú vďaku od pacienta. „Aj napriek tomu, že ma k profesii sestry zaviala náhoda, som za to vďačná. Nie je možné vykonávať túto prácu dobre, ak človeka nebaví a nenapĺňa ho a preto ju často nazývame poslaním,“ vyznala sa vedúca sestra.
