Odchýlky od normálneho vývoja mozgu potom pravdepodobne súvisia s úzkosťami a náladovosťou v ich dospievaní. Oboje zistila neurovedkyňa Klára Marečková z inštitútu CEITEC Masarykovej univerzity v Brne. Štúdia, na ktorú ČTK upozornila hovorkyňa univerzity Tereza Fojtová, vznikla v spolupráci českých vedcov a kanadských kolegov z Centra pre závislosť a duševné zdravie v Toronte. Výsledky publikoval časopis Cerebral Cortex.
Príznaky depresie možno zaznamenať až u 40 percent tehotných žien. Poznatky Marečkovej a jej kolegov potvrdzujú, že vplyv depresívnych príznakov u matky na zdravie potomkov môže byť dlhodobý. Zároveň poodhalili mechanizmus, ktorý by mohol tento jav vysvetliť. "Na základe predchádzajúceho výskumu, ktorý popisuje zdieľané biologické mechanizmy medzi depresiou a starnutím a ktorý preukázal, že depresia môže súvisieť so zrýchleným molekulárnym starnutím, sme predikovali, že spojenie medzi depresiou matiek počas tehotenstva a úzkosťou a depresívnymi príznakmi u potomkov by mohlo byť, prinajmenšom čiastočne, vysvetlené odchýlkami od normatívnych vývojových trajektórií mozgu," uviedla Marečková na webe inštitútu.
Na základe rozsiahlych dát o konkrétnych ľuďoch sa vedci presvedčili, že nie každý mozog starne rovnakou rýchlosťou. U niektorých ľudí z neuroanatomického hľadiska dozrieva oneskorene, u iných predčasne. "Keď sme vypočítali vek mozgu našich účastníkov, všimli sme si, že zatiaľ čo ich chronologický vek bol 23 až 24 rokov, vek ich mozgu sa pohyboval v rozpätí od 14 do 41 rokov. Rozdiel medzi vekom mozgu a chronologickým vekom sa teda pohyboval od -10 do +20 rokov," vysvetlila Marečková.
Vedci ďalej skúmali vzťah medzi depresívnymi symptómami matiek počas tehotenstva, atypickým vývojom mozgu a symptomatológiou potomkov v ranej dospelosti. Ukázalo sa, že u ľudí s väčšími odchýlkami od normálneho vývoja mozgu - pozitívnych i negatívnych - sa objavuje viac príznakov úzkosti a depresie. Zložitejšie modelovanie potom odhalilo, že u ľudí, ktorých vek mozgu bol vyšší ako chronologický, dokonca zrýchlené dozrievanie mozgu vysvetľovalo vzťah medzi mierou depresie u matiek počas tehotenstva a mierou symptómov úzkosti a depresie u ich potomkov v ranej dospelosti.
