Je to oveľa vyššia bilancia než oficiálne uvádzaný počet nakazených, ale súčasne aj príliš nízka na to, aby sa dosiahla tzv. kolektívna imunita - jedno z východísk z pandémie. Informovala o tom vo štvrtok agentúra Reuters, ktorá citovala zo štúdie Pasteurovho inštitútu v Paríži zverejnenej v stredu vo vedeckom časopise Science. Vedci v štúdii konštatujú, že miera infekčnosti v najviac postihnutých častiach Francúzska - vo východnej časti krajiny a v metropolitnej oblasti Paríža - je v priemere medzi deviatimi a desiatimi percentami.
Mieru infekčnosti zisťoval Pasteurov inštitút od 11. mája, v deň, keď Francúzsko začalo uvoľňovať svoje takmer dva mesiace trvajúce obmedzenia voľného pohybu obyvateľstva a ekonomických aktivít. Aby sa pandémia vo Francúzsku dostala pod kontrolu len za pomoci kolektívnej imunity, muselo by byť imunizovaných asi 65 percent populácie. "Naše výsledky ukazujú, že bez vakcíny nebude kolektívna imunita sama o sebe stačiť na to, aby sa zabránilo druhej vlne (nákazy) na konci tzv. lockdownu. Aj po 11. máji preto musia platiť účinné kontrolné opatrenia," píše sa v štúdii.
Podobné výsledky priniesla aj štúdia španielskych vedcov uverejnená v stredu. Podľa nej sa chorobou COVID-19 v Španielsku nakazilo asi päť percent obyvateľov, takže nedošlo k vytvoreniu kolektívnej imunity. Kolektívna imunita je stav, ak je dostatočný počet obyvateľov proti infekcii rezistentný, takže jej šírenie sa zastaví prirodzene, keďže vírus tak ťažšie nachádza vhodného hostiteľa.
Francúzski vedci v štúdii poukázali na "enormný vplyv", ktorý mali opatrenia na zníženie prenosu koronavírusu SARS-CoV-2 medzi francúzskou populáciou, prejavujúci sa denným poklesom počtu kontaminovaných. Poukázali aj na to, že Francúzsko nebolo od začiatku pandémie schopné vykonávať rozsiahle testovanie, a preto mnoho ľudí mohlo byť infikovaných bez toho, aby bol ich prípad štatisticky zachytený, alebo dokonca bez prejavenia príznakov choroby.
