Mamojka Novému Času poskytol rozhovor, v ktorom však tvrdí, že to je najmä pre zdravotné problémy, ale spomína aj na moment, keď si s Kočnerom potykal.
Prečo ste sa rozhodli odstúpiť z funkcie ústavného sudcu?
- Tak tam je viac dôvodov. Predovšetkým je to blížiaca sa sedemdesiatka, hovorím hypoteticky, Boh daj, aby som sa jej dožil. Mal by som ju mať v júli. A potom s tým, žiaľ, súvisia aj nejaké zdravotné problémy. Okrem toho sa pripravuje návrh z ministerstva spravodlivosti, údajne, neviem či to prejde, má byť vekový limit pre ústavných sudcov sedemdesiat rokov. Tak treba dať priestor asi aj mladším.
Informácie o tom, že prišla správa zo SIS o vašich kontaktoch s Mariánom Kočnerom s tým nesúvisia?
- To je silné slovo – kontaktoch. Hrá to svoju úlohu, ale kontakty? To bola jedna esemeska, keď chcel nejakú právnu radu. My sme sa nestretli preto, lebo ja som odmietol. A to sú všetky moje kontakty s ním.
K vašej osobe sa vyjadril aj riaditeľ SIS Vladimír Pčolinský, ktorý zaslal nejaké správy predsedovi Ústavného súdu. Čo tam bolo?
- Tam bolo len to, čo som vám už spomínal.
Podľa správ Mariána Kočnera sa k vám on osobne chystal. Prišiel k vám v tom júni 2018?
- Nie, nie...
Takže ten váš dôvod odchodu z funkcie ústavného sudcu bol čisto zdravotný?
- Predovšetkým... Ja neklamem. Iste aj tento tlak hrá svoju úlohu, máte svoju psychiku, ale ja sa naozaj necítim nejaký postihnutý v tomto. Ale predovšetkým to bolo zo zdravotných dôvodov.
Čím si vysvetľujete tie Kočnerove slová z motákov o tom, že kde ten Mamojka zlyhal?
- Ja nemôžem zodpovedať za komunikáciu tretích osôb. A ten moták znel tak, keď už sa o ňom hovorilo, aj keď ja pochybujem, že to bol nejaký právny moták takzvaný. Ale tam bola zmienka o tom, že mňa mal osloviť RF, teda zrejme pán Fico, a malo dôjsť k nejakej pomoci. Však nikto ma neoslovil, ani on, ani nikto iný. Že on mal takéto želanie, tak za to nemôžem.
Takže nemali ste žiadny iný kontakt s Mariánom Kočnerom?
- Ale ja netvrdím, na rozdiel od mnohých alibistov, že sme nevedeli o sebe. My sme sa spoznali pred 23 rokmi, keď som bol v licenčnej rade, a keď sa rozhodovalo o Markíze. Ja som nepovedal nikdy, že ho nepoznám. Ale ten vzťah je taký, ak by som ho charakterizoval – vedeli sme o sebe... To je všetko. Len ma to rozčuľuje, keď sa hovorí o kontaktoch. O kontaktoch s pánom Kočnerom by mali hovoriť iní, keď už to chcete počuť. Nechodil som s ním ani na raňajky, ani na dovolenky, ani podobne.
Taký váš úplne posledný možno rozhovor, kontakt, písanie si s Mariánom Kočnerom, prebehlo kedy? Keď sú informácie o tom, že aj polícia mala zachytiť vašu komunikáciu práve v čase, keď bolo pred rozhodovaním o jeho vzatí do väzby.
- Ale čo ja mám s rozhodovaním o jeho vzatí do väzby?
Marián Kočner podával v tejto súvislosti ústavnú sťažnosť.
- No a čo? V 2018 bol už obvinený, ale nebol ani obžalovaný, ani odsúdený. A u každého platí prezumpcia neviny. Takže o čom hovoríme?
No hovorím o kontaktoch, pre ktoré ste dnes konfrontovaný aj s týmito nepríjemnými otázkami.
- Žiadne kontakty neboli a hovorím, nech sa z kontaktov s ním spovedajú iní. Ja som v tomto čistý.
