Túto formu vládnutia, časovo neohraničeného, schválil Orbánovi maďarský parlament koncom marca. Premiér sa však za to stal terčom ostrej kritiky, aj zo strany Európskeho parlamentu. Ten mu vyčítal práve časovú neohraničenosť núdzového stavu, počas ktorého platia Orbánove rozsiahle mimoriadne právomoci.
Orbán v piatok na návšteve susedného Srbska povedal, že je presvedčený, že krajiny, ktoré dali svojim lídrom počas pandémie "dobré právomoci", sú v boji proti koronavírusu úspešnejšie než tie, čo "nedokázali opustiť zvyčajný politický mechanizmus rozhodovania". Maďarský premiér uviedol, že mimoriadne právomoci, ktorých sa vzdá "niekedy koncom mája", pomohli Maďarsku zvládnuť pandémiu.
"Úspešne sme ochránili našu domovinu a naše kroky sú porovnateľné s krokmi akejkoľvek inej krajiny," povedal Orbán po stretnutí so srbským prezidentom Aleksandarom Vučičom. "Robili sme to v demokratickom rámci a... vrátime sa k obvyklému parlamentnému poriadku," dodal. Orbán tiež vyhlásil, že keď sa už vzdá vládnutia pomocou dekrétov, "dáme každému šancu ospravedlniť sa Maďarsku za falošné obvinenia, ktoré v minulých mesiacoch na našu adresu povedal".
Vučič na spoločnej tlačovej konferencii uviedol, že by nikdy nepovedal nič proti Orbánovi a jeho politike, len aby si vyslúžil chválu a podporu "ľavicových liberálnych európskych kruhov a zahraničných médií". "To ma ani nenapadlo. Mám svoju dôstojnosť a hrdosť," dodal Vučič.
Tak ako Orbána aj Vučiča predstavitelia EÚ kritizovali za vytlačenie parlamentu mimo diania a za vládnutie pomocou dekrétov. Vučičova vláda prijala niektoré z najtvrdších karanténnych opatrení v Európe. Obaja politici sa za posledné dva mesiace stretli najmenej trikrát, pripomenula agentúra AP. Maďarsko s takmer desiatimi miliónmi obyvateľov hlásilo 3417 prípadov nákazy koronavírusom a 442 úmrtí; Srbsko so siedmimi miliónmi obyvateľov zaznamenalo 10.438 infikovaných a 225 mŕtvych.
