Rodáčka z anglického Devonu je teraz uväznená na ostrove, keďže jediná loď medzi ostrovom a pevninou bola zrušená a Mjanmarsko, rovnako ako Thajsko, sú v karanténe. O prípade informuje Mirror.
Posledné dva mesiace musela Natalie aj s ďalšími štyrmi dobrovoľníkmi prežiť takmer bez žiadnej pomoci. Vyslobodení mali byť piateho mája, ale loď, ktorá ich mala doviezť do Thajska, nakoniec neprišla pre predĺženie karantény.
Učiteľka potápania, ktorá v tomto čase už mala byť doma v Devone a pracovať v letnej škole, dúfa, že pomoc príde do konca mesiaca. Jej víza už neplatia a nevedno, kedy si bude môcť vybaviť nové. "Najhoršie je pre mňa to, že nevieme, dokedy tu budeme uväznení. Niekedy máme lepšie dni, inokedy horšie. Sme veľmi malá skupinka a ocitli sme sa v chúlostivej situácii. V našich mysliach sme doma s rodinami, čo pridáva na napätí."
Zatiaľ sa ale museli vynájsť, aby prežili. Z umytých kusov plastov si vytvorili tábor. Na ostrove žijú aj škorpióny, hady, diviaky, jašterice a primáty a dobrovoľníci si musia sami hľadať potravu, napríklad ovocie. Sem-tam prišla loď so zásobami potravín, napríklad s ryžou a cestovinami. S tými ale musia narábať opatrne, lebo nikdy nevedia, kedy príde ďalšia zásielka. Mnoho dní už prežili o hlade. Pripravujú si iba veľmi jednoduché jedlá.
Skupinka sa skladá z dvoch žien a troch mužov. Pochádzajú z Anglicka, Maďarska, Kanady, Francúzska a Malajzie. Aj napriek nepriaznivej situácii vedia, že nie sú v tom sami. Pätnásť minút člnom od nich sa nachádza stredisko Awei Pila. Tam majú prístup k vode, sprche, nocľahu a dokonca aj veľmi nespoľahlivému wifi signálu. To je dôležité pre Natalie, pretože si robí starosti o svojho 78-ročného otca.
Skupina sa rýchlo prispôsobila životu v ťažkých podmienkach. Z plastov, bambusu, fliaš a sáčkov od ryže si vytvorili chatky. Každý z nich býva v jednej. Dokonca si vytvorili primitívny nábytok, vykopali studňu, vytvorili ohnisko a aj miesto na umývanie sa, zasadili zeleninu. Je to veľmi náročne, prežiť takúto situáciu v tak úzkom kruhu. Nemajú takmer žiadne súkromie a musia vytvárať kompromisy. Ak má jeden z nich zlú náladu, ovplyvní to všetkých.
Natalie už má aj svoju ostrovnú prezývku. Nazývajú ju "Odpadová veverička", pretože často strávi celé dni na pláži prezeraním odpadkov a hľadaním predmetov, ktoré by im mohli pomôcť. Ako jar prechádza v leto, musia čeliť ďalšej výzve - obdobiu dažďa. Oblaky sa k ním približujú, zatiaľ spadlo iba zopár kvapiek, no musia byť pripravení na lejaky.
Britka verí, že záchranná loď príde skôr, ako vypukne obdobie dažďov naplno. Taktiež hodnotí, že sa za ten čas dobre spoznala. Uvedomila si, že aj napriek tomu, že sa považovala za vyrovnaného človeka, v takejto situácii stráca rozvahu. "Nezáleží na tom, aká som zvyčajne priateľská a veselá, keď som zatvorená na relatívne malom ostrove s cudzími ľuďmi, mením sa na nevrlého, náladového a málo motivovaného človeka."
