Od cieľa ju delí už len 9 krajín. Čo prezradila o cestovaní, a ktoré jej zážitky sú tie naj? S cestovaním začala pred 15 rokmi, keď žila v Austrálii a pracovala pre jednu agentúru ako sprievodkyňa po Európe. Až pred dvoma rokmi si povedala, že sa pokúsi cielene precestovať naozaj všetky štáty sveta! Vtedy jej ich zostávalo ešte 88. „Posledné dva roky cestujem s kamarátkou z Austrálie.
Ak by sa nám to podarilo, bola by som ja prvá Slovenka a ona prvá Austrálčanka, ktoré precestovali celý svet. Že vraj viacej ľudí bolo vo vesmíre ako tých, čo precestovali všetky krajiny,“ hovorí Martina, ktorá mala byť podľa plánu teraz niekde na ostrovoch v Tichomorí, ale uviazla v Austrálii, kam sa vrátila tesne pred zatvorením hraníc.
„Neviem, kedy sa odtiaľto dostanem, lebo vláda tvrdí, že ľudia nebudú môcť opustiť krajinu až do budúceho roka.“ Verí, že sa jej podarí splniť si sen napriek tomu, že cestovanie po korone už bude asi iné, ako sme doteraz poznali. „Každý cestuje inak. Niektorí idú na týždeň k moru a baví ich to, iní sa snažia čo najrýchlejšie zapichnúť čo najviac špendlíkov do mapy, že tam boli... Ja som skôr dobrodružný cestovateľ. Vo väčšine krajín som strávila v priemere dva týždne, ale napríklad v Mexiku štyri mesiace a niektoré štátiky sú také malé, že vám tam stačí byť pár dní a vidíte všetko.“ Martina tvrdí, že pri cestovaní jej nejde o komfort, ale o pocit slobody a zážitky. „Ja nemám byt, auto ani kabelku... Radšej cestujem a spoznávam svet,“ dodáva odvážna cestovateľka.
Západná Afrika: Pomaly ako slimák
Afrika, to je dobrodružstvo! Veľkú časť z 54 afrických štátov navštívi ročne iba zopár tisícok cudzincov. Najmä v Západnej Afrike sa cestuje veľmi pomaly. Mne cesta z Maroka do Nigérie trvala niekoľko mesiacov. V Sierra Leone mi 450-kilometrová cesta hromadnou dopravou trvala 2 dni a trikrát som prestupovala.
Funguje to tu tak, že prídete na stanicu a nájdete si auto, dodávku alebo džíp. Dohodnete sa na cene a čakáte, kým príde dostatočne veľa ľudí, aby sa vozidlo naplnilo. Cestovala som raz v džípe, ktorý bol pre 6 ľudí, ale bolo nás tam 22 plus batožina.
Raz sme zapadli v obrovskej kaluži a museli nás pol hodiny vyťahovať, potom sa nám dvakrát pokazilo auto. Keď sme konečne dorazili do hotela – nemali sme elektrinu ani teplú vodu. No na druhý deň som sa zobudila na krásnej pláži s kokosovými palmami a celá langusta na obed bola len za 9 eur!
Etiópia: Chrámy a jedlo
Veľa krajín vás vyjde lacno. Napríklad Etiópia, Gruzínsko či Thajsko... Moje pravidlo je cestovať a jesť ako domáci, takže namiesto taxíka z letiska si beriem autobus, na večeru si kúpim to, čo domáci...
Etiópia ma veľmi prekvapila svojimi historickými pamiatkami a pestrou a zdravou kuchyňou. A, samozrejme, káva je výborná! V Lalibele som navštívila historické kresťanské chrámy, hrady v Gondere, v Simienskych vrchoch som si vyšla na turistiku.
Tuvalu:
Tuvalu je dnes nezávislý štát, ale predtým bol súčasťou tichomorských ostrovov Kiribati. Bohužiaľ, hrozí mu, že o pár rokov zanikne v dôsledku stúpajúcej hladiny oceánu. Hlavným ostrovom Tuvalu je Funafuti a môžete ním doslova prejsť za pár hodín. Najširšia časť je široká iba 500 metrov a veľmi rýchlo sa zužuje. Hlavnou atrakciou je tu pristávacia dráha, pretože obsluhuje len tri lety týždenne.
Jemen:
Jednou z najnebezpečnejších krajín sveta je Jemen, kde zúri občianska vojna. K Jemenu patrí aj ostrov Socotra, ktorý je domovom 800 vzácnych rastlín a z toho 300 endemitov, čiže ich nenájdete nikde inde na svete. Najzaujímavejší je strom dračia krv. Jeho koruna vyzerá ako rozprestretý dáždnik, a keď zarežete do jeho kôry, začne z neho vytekať tekutina červená ako krv.
Irán: Pohostia vás ako nikde!
Ak cestujete dlhodobo, naučíte sa, že ľudia sú všade rovnakí... Medzi najpohostinnejšie krajiny patrí určite Irán. Na ulici vám každý rád pomôže, pozvú vás na čaj, na obed, len aby ste mali pocit, že ste naozaj vítaný hosť.
U nás na Slovensku vám na návšteve dajú kávičku, koláčik aj niečo zjesť a odídete spokojný. V Anglicku vám dajú len čaj. No v Iráne vás nielen pohostia, ale aj prijmú do rodiny. Aj, keď má Irán krásne pamiatky, dôvodom navštíviť túto krajinu sú jednoznačne ľudia.
Afganistan:
Pre ženy je cestovanie určite odlišné, ale treba sa na to pozrieť pozitívne. Ženy sú považované za zraniteľné, ale na druhej strane mi je vždy každý ochotný pomôcť – nikto sa ženy nebojí. V krajinách, kde ženy a muži žijú v spoločnosti oddelene, sa mi ako žene podarí zažiť, čo sa chlapovi nikdy nepodarí. V Afganistane ma jedna pani pozvala na obed domov, rozprávala som sa so ženami o Talibane, rodine a vzdelaní.
