Pre tohto politika sa opozícia rozhodla po tom, ako kandidátka opozičnej Občianskej koalície (KO) Malgorzata Kidawová-Bloňská stiahla minulý piatok svoju kandidatúru z nadchádzajúcich volieb.
Ako v utorok informoval denník Le Monde, vedenie KO zvažovalo aj kandidatúru bývalého šéfa poľskej diplomacie Radoslawa Sikorského, napokon však na svojom zasadnutí minulý piatok dalo prednosť štyridsiatnikovi a liberálovi Trzaskowskému.
Favoritom prezidentských volieb v Poľsku naďalej zostáva úradujúci prezident Andrej Duda, ktorý má podporu vládnej strany Právo a spravodlivosť (PiS).
Kidawová-Bloňská bola pred vypuknutím epidémie infekčnej choroby COVID-19 v prieskumoch verejnej mienky na druhom mieste za Dudom. Jej podpora však klesla pod päť percent, keď zastavila svoju predvolebnú kampaň a vyzvala na bojkot hlasovania poštou.
Podľa denníka Le Monde nominácia Trzaskowského bola zo strany KO dobrým krokom. Z prieskumov verejnej mienky totiž vyplýva, že voliť ho je pripravených 16 percent respondentov. Duda má však stále 43 percent sympatizantov.
Politológovia ale súčasne upozorňujú, že v druhom kole volieb Dudovo víťazstvo nie je isté. Ak by bol kandidát PiS v prezidentských voľbách neúspešný a malo by to za následok štiepenie v radoch konzervatívnej väčšiny v parlamente, neboli by podľa politológov vylúčené predčasné parlamentné voľby.
Poľská televízia TVN24 v utorok informovala, že zástupcovia parlamentných strán považujú za najpravdepodobnejší termín konania prezidentských volieb 28. jún. Po rokovaní okrúhleho stola to oznámil predseda poslaneckého klubu Ľavica Krzysztof Gawkowski. Podpredseda klubu PiS Marek Suski konštatoval, že na rokovaniach došlo k posunu v záležitosti konania prezidentských volieb, pretože "všetci chceme, aby sa v Poľsku uskutočnili demokratické voľby".
Prezidentovi Dudovi sa jeho päťročné funkčné obdobie skončí 6. augusta. Vládnuca strana PiS chce, aby sa prezidentské voľby v Poľsku konali čo najskôr, pretože tak by mal jej favorit, Duda, isté svoje znovuzvolenie do úradu. Aj preto sa PiS na poslednú chvíľu snažila presadiť hlasovanie poštou v pôvodne stanovenom termíne prezidentských volieb - 10. mája.
Opozícia v súvislosti s tým upozorňovala na možné ohrozenie zdravia občanov, pričom bola aj proti tlaku vládnucej PiS presadiť na poslednú chvíľu korešpondenčné hlasovanie.
PiS sa napokon ocitla aj v časovej tiesni a bola nútená pozastaviť prípravy na voľby. Opozícia v súvislosti s tým upozorňuje, že aj spôsob, akým boli voľby odložené, nebol v súlade s ústavou.
Ústavní právnici totiž podľa agentúry AFP tvrdia, že vláda môže odložiť voľby iba vyhlásením stavu núdze alebo stavu katastrofy, čo vedenie PiS odmietlo urobiť napriek bezprecedentným sociálnym a ekonomickým dôsledkom pandémie. Súčasná kríza v Poľsku zapadá do širšieho kontextu dlhodobých obáv EÚ o rešpektovanie demokratických noriem v Poľsku, konštatovala AFP.