Na jeho príchod už majú doma s manželom Michalom Navarom (35) všetko pripravené. Dominika sa cíti fajn, život jej strpčujú len silná alergia a astma. Prezradila nám, prečo bude rodiť v Rakúsku, aj to, že na značkové veci pre bábätko si nepotrpí.
Vaše prvé tehotenstvo sa blíži ku koncu. Ako sa cítite?
Do pôrodu mám asi tri týždne. Ešte stále sa cítim úplne v pohode, vlastne tak ako počas celého tehotenstva. Posledné dni už ale cítim väčšiu únavu a začínam trochu funieť. (smiech) Dokončujeme s manželom chalupu na Záhorí a keď som pomáhala s niektorými prácami, už to bolo pre mňa náročné a večer som doslova padla do postele. Navyše mi únavu zhoršujú aj silná alergia na peľ, trávu, prach a astma. Inak som úplne v pohode a všetko zvládam.
Robí vám niečo ťažkosti kvôli tehotenskému brušku?
Nevnímam to ako nejaké ťažkosti, je to radostná zmena. Som jednoducho tehotná a tak si napríklad neviem zaviazať šnúrky na topánkach, alebo sa mi ťažko obúvajú ponožky. Vždy, keď ideme z domu, tak Michalovi ukážem ponožky, on mi ich natiahne a zaviaže šnúrky na topánkach. Alebo keď nastupujem do auta a chcem sa niekam odviezť, tak sa mi ťažko sadá za volant.
A čo toľko spomínané tehotenské chute?
Celý život som bola skôr na slané, než na sladké a teraz sa mi to absolútne zmenilo. Mám takú chuť na sladké, že to je až neuveriteľné. Od začiatku tehotenstva by som si každý deň dala niečo sladké. Nemala som ako mnohé ženy extravagantné chúťky ako jogurt s uhorkou alebo mandarínku s tatárkou. A ešte mlieko z chladničky mi veľmi chutí. Keď ma ho uvidel Michal piť, hneď povedal, že som tehotná, pretože predtým som ho nikdy samotné nevypila.
Ste považovaná za módnu ikonu. Máte vo výbavičke pre bábätko aj niečo luxusnejšie?
Nájdu sa tam nejaké značkové kúsky, ale naozaj ich bude málinko, predsa len z toho bábätko hneď vyrastie. Stavila som skôr na funkčné veci, objavila som jednu francúzku značku, ktorá má krásne oblečenie pre bábätká, a tiež jednu švédsku. Všetko sú to veľmi jednoduché vecičky, opäť v mojej obľúbenej svetlosivej farbe. Na Jakubkovi teda nebude vidieť nejaké výrazné farby alebo veľké logá. Na kočíku som sa ale vyšantila, ten je značkový!
Myslím si, že už mám všetko pripravené a Jakubka už čakajú všetky veci vyprané a ožehlené. Možno ak mi niečo bude chýbať, zistím to až za pochodu, ale to nie je problém.
Izbička pre nového člena rodiny je už tiež hotová?
Na 99 % je zariadená. Len tam ešte chýba dizajnové kresielko. Objednala som ho z Francúzska a malo by prísť koncom mája, tak hádam to stihne. (Smiech) Nemám rada, keď má chlapec všetko modré a dievčatko ružové. Bytová dizajnérka nám preto izbičku navrhla tak, ako sa mi to páči, unisexovo. Všetko je vo svetlosivej farbe s milými doplnkami, rôznymi svetielkami. Najviac som si dala záležať na tom, aby to boli funkčné veci, ale zároveň aj pekne dizajnové. Nič extra farebné tam nebude. Moja mama hovorí, že chudák bude mať sivý život. (smiech)
Zisťovala som presne, čo potrebujem a bolo mi povedané, že si mám priniesť pre seba len nejaké hygienické potreby a nočné košele. Pre dieťatko nemám nosiť nič, lebo mi tam všetko dajú, takže žiadne veľké balenie do pôrodnice netreba. Jakubkovi zoberiem na výber tak dve body na oblečenie z pôrodnice domov.
Absolvovali ste špeciálnu prípravu na pôrod?
Musím povedať, že tak po svojom. Nie som typ, ktorý by si o tom premotivovane čítal a nejako špeciálne sa pripravoval. Pýtala som sa mojej lekárky, ktorú mám na Slovensku, základné veci, ktoré by som mala vedieť. Mám už pár dní opatrovateľku, ktorá mi bude potom pomáhať s malým. Je to dlhoročná zdravotná sestra, ktorej som sa tiež pýtala, čo ma zaujíma. Má za sebou mnoho pôrodov, takže ak mám nejakú otázku, konzultujem s ňou. Myslím si, že keď to príde, bude dôležité, aby som robila presne to, čo mi v tom momente povedia.
Bude váš manžel pri pôrode?
Áno, samozrejme. Práve preto som sa rozhodla rodiť vo Viedni, pretože aj v čase koronakrízy na klinike, kde budem rodiť, s prítomnosťou partnera nemali žiadny problém. Je pre mňa nesmierne dôležité, aby tam bol.
