Herečka Dominika Kavaschová (30) si so stopkou pre Oteckov i zrušením ďalších jej aktivít poradila po svojom. Až má strach, že návrat k tradičnému pracovnému kolotoču pre ňu bude náročný.
Pôsobíte ako extrovert, ako človek, ktorý je rád v spoločnosti a, samozrejme, aj na javisku pred divákmi. Ako veľmi na vás doľahla koronová brzda?
Áno, spoločnosť mám rada a to mi aj najviac chýba. Stretnúť sa s priateľmi, rozprávať sa a spoločne niečo vytvárať. Ale pomaly som si zvykla na pokoj a na to, že nemusím nič, len to, čo chcem v daný deň robiť. Len mám strach, aby som si nezvykla na toto voľno, aby návrat do toho kolotoča nebol náročný.
Špecificky herci sa teraz dostali do ťažkej situácie, keďže sa vám stopli všetky aktivity. Vy ste na tom ako?
Keďže som točila seriál Oteckovia a šetrila som si, mám niečo ušetrené, a tak to celé až tak nepociťujem. Avšak je mi úprimne veľmi ľúto všetkých umelcov aj neumelcov, ktorí to takto nemajú a, žiaľ, je ich väčšina. Neviem si predstaviť, že nemám nič našetrené a k tomu nie som zamestnaná v divadle. Naozaj neviem, z čoho môžu takíto ľudia prežiť.
Čo myslíte, ako by si s koronakrízou, karanténou a všetkými obmedzeniami poradila Sisa z Oteckov?
Myslím, že by ju ako postavu rozdrapilo a sama by sa zožrala. Je to žena, ktorá chodí rada von a na nákupy, kávičky a ku kaderníkovi a rúško by odmietala nosiť. Doma by sa unudila. Vyhovovalo by jej, že nemusí chodiť do práce, ale home office by ju zničil. Aj mne samej chýbajú ľudia z točenia. Mám ich všetkých veľmi rada. Teraz si však užívam voľno a cítim, že to bolo potrebné.
Akými fázami ste prešli v posledných mesiacoch? Boli tam strach a hnev či skôr radosť z nečakaného oddychu a odkrytie nepoznaného?
Prvé dva týždne neboli príjemné. Báli sme sa. Čítali sme všetky hrozivé články o koronavíruse a báli sme sa doma otvoriť poriadne okno... Potom to prešlo a rozhodli sme sa, že nebudeme žiť v strachu, prestali sme sa zaujímať o túto tému a začali sme sa venovať veciam, na ktoré doteraz nebol čas. Napríklad písaniu.
Koľko kníh ste stihli vďaka korone prečítať?
Nečítam, ale píšem. Múza ma kope ako šialená tak, že sa neviem zastaviť a denne píšem, píšem a píšem...
Vraj píšete piesňové texty, rozprávky, seriál, rada by ste aj ďalšiu divadelnú hru... O čom sú napríklad rozprávky?
Áno, píšem všeličo a rozprávky sú… ťažko to opísať o čom, lebo každá je iná. Nie sú o láske medzi princom a princeznou, ale mám pocit, že v každej ide o objavenie akejsi výnimočnosti seba samého a svojich schopností. A o tom, ako ich správne využiť v prospech seba a spoločnosti.
S Andreou Bučko ste pred časom vypustili podarený videoklip k piesni Neviditeľná žena. Vyzerá ako nahratý na jeden záber, na mobil, v domácej karanténe už počas obmedzení. Náhoda?
Áno, bol nahratý počas tohto obdobia. Pôvodne sme mali klip vymyslený úplne inak, ale túžba dať von už nejaké spoločné piesne bola veľmi silná, chceli sme ľudí pobaviť, urobiť im radosť v tieto dni a vyčariť úsmev na tvári.
Prečo ste dali obrazovú podobu tejto piesni z vášho predstavenia Morena až teraz, viac ako rok po premiére?
Nápad nahrať piesne z predstavenia prišiel neskôr a hlavne nebolo na to času popri mojich a Andrejkiných povinnostiach, nedokázali sme si zladiť časy a nájsť dni na nahrávanie. Taktiež sme do projektu oslovili aj Emu Kakarovú a Juraja Vargu, ktorí sú skvelí a vyťažení hudobníci, takže to šlo a ide stále veľmi pomaly. Na pesničkách sa stále pracuje. Pôvodne sme chceli krstiť album už teraz v máji, lebo obe máme narodeniny, ale korona to trošku skomplikovala, vyzerá to skôr na jeseň.
Podľa niektorých ide doslova o feministickú hymnu dneška. Potľapkávajú vás ženy aspoň virtuálne po pleciach, že im spievate z duše?
Samozrejme, že áno. Ženy sa na tom bavia, pretože sa v tom našli. Každá žena si občas pri svojom mužovi príde, popri všetkom, čo pre neho robí, ako neviditeľná. Ženy sa na tom pobavia a muži sa hádam trošku uvedomia a otvoria oči a uvidia, aký poklad majú doma.
S Jankou Kovalčíkovou ste začali na youtube robiť Karankvíz. Z nudy?
S Jankou Kovalčíkovou máme v hlave niekoľko projektov, tento vznikol náhodou z nudy a teší sa veľkej sledovanosti a popularite. Avšak máme, samozrejme, v pláne robiť aj iné veci, na ktorých momentálne pracujeme. Sme v kontakte, pravidelne sa o tom rozprávame. Sme si vedomé, že naša dvojica funguje a dopĺňa sa v energiách a v humore, ľudia nás spolu majú radi a zabávajú sa, bol by hriech tento potenciál nevyužiť a niečo fajnové nevymyslieť.
Ako sa cítite v úlohe spolumoderátorky?
S Jankou dobre. Cítim sa prirodzene, nenútene, slobodne. Moderovanie nemám rada, je to pre mňa veľký stres, ale takto v pohodlí domova, bez tlaku kohokoľvek, kto by na mňa niečím tlačil a rozhodoval, čo mám hovoriť a ako, ma to baví.
Na čo ste sa najviac tešili, kým ste boli v prísnej izolácii?
Na to, ako si konečne s kamoškami posedím na teraske pri vínku a budeme sa smiať. Alebo keď sa pôjdem konečne niekam kúpať, najlepšie k moru.
Domov do Košíc sa ani náhodou nechystáte?
Chystala som sa a už som aj bola.
V domácnostiach sa v poslednom období varilo výrazne viac než kedykoľvek predtým. Žijete s priateľom Danielom... Ruku na srdce, v ktorom momente vás pre oboch prestalo baviť variť a začali ste riešiť donáškové služby?
Neriešime donášku, lebo nám málokedy chutí. Takže ja varím každý deň minimálne dvakrát a fakt ma to strašne nebaví. Keď to bolo, že sem-tam, okej, ale dochádzajú mi nápady. A na kuchyňu som už alergická. Nikdy som nebola nútená toľko variť a o čistení mrkvy sa mi už aj pomaly sníva.
