Lekári jej museli vykonať transplantáciu kostnej drene. Dievčatko sa tak stalo historicky prvým pacientom s Downovým syndrómom, ktorý v Českej republike podstúpil takýto zákrok. V roku 2017 sa trojročnej Lucke prvýkrát zhoršil zdravotný stav. Jej mama Lenka ju vzala k pediatričke. Krvné testy neukázali nič abnormálne. Predpísala jej antibiotiká, ktoré stav na krátko zlepšili.
No dlhodobo sa to iba zhoršovalo. Preto sa pani Lenka rozhodla zájsť do krajskej nemocnice v Hradci Králové, kde ju znova testovali. Tam si dozvedela diagnózu, ktorú nechce počuť asi žiadna matka - akútna lymfoblastová leukémia. Nasledovala štandardná liečba chemoterapiou. Po mesiaci však lekári uznali, že viac urobiť nemôžu a treba ešte odbornejšiu starostlivosť.
Z nemocnice do nemocnice
Kroky pani Lenky a jej dcérky teda smerovali do pražskej nemocnice Motol. Tam obnovili liečbu, ktorá následne trvala rok aj s prestávkami. Po jej ukončení sa však stav opäť zhoršil a leteli naspäť do nemocnice. Bola potrebná transplantácia. „Povedala som lekárom, nech robia to, čo musia. Pán doktor vravel, že môžeme vo finále všetko splniť, a aj tak sa to nemusí podariť,“ opisuje Lenka. Po transplantácii sa museli zbaviť všetkých „zlých“ krviniek, preto nasledovali plné dávky chemoterapie. „Boli sme pripravení na to, že jej bude veľmi zle,“ hovorí.
Chýbajúce rúška
Pre deti s Downovým syndrómom je chemoterapia toxickejšia než pre deti bez tejto genetickej poruchy. Po transplantácii a chemoterapii sa museli znovu vytvoriť zdravé imunitné bunky od darcu drene. Kým sa tak stane, treba dávať extra pozor, aby organizmus neprišiel do kontaktu s niečím, čo nezvládne. Teraz už šesťročná Lucka nemôže ísť do mrazu, ani na priame slniečko. Chrániť sa musí aj jej okolie. A koronakríza spôsobila nedostatok rúšok aj pre týchto pacientov. „Keď ideme teraz von, musí mať respirátor. Musí mať slnečné okuliare, čiapku a byť čo najviac zahalená,“ hovorí mama. „Výsledky sú dobré, ale stále je to ako na hojdačke,“ dodáva.
Dôvod, prečo je Lucka prvou pacientkou s transplantovanou dreňou, je jednoduchý. „Nie je to bežné, pretože doteraz to nebolo potrebné. My sme zatiaľ nemali žiadneho pacienta s Downovým syndrómom, ktorého by sme potrebovali liečiť pomocou transplantácie,“ vysvetľuje profesor Petr Sedláček, vedúci transplantačnej jednotky v pražskom Motole. „Leukémia je u týchto ľudí bežná, ale ten najbežnejší typ veľmi dobre reaguje na liečbu,“ dodáva profesor. Lucka podstúpila transplantáciu minulý rok na jeseň a zatiaľ sa oficiálne nedá považovať za vyliečenú, lebo berie lieky. Tie však postupne vysadzuje.