V stredu počas rokovania vlády to uviedol minister školstva, vedy, výskumu a športu Branislav Gröhling (SaS). "Je to aj kvôli bilingválnym školám, kde žiaci odchádzajú z ôsmeho a deviateho ročníka a v rámci bilingválnych škôl, keď sa stretávajú, môžu byť nerovnosti. Štúdium trvá päť rokov a následne mladí ľudia končia štúdium vo vyššom veku," povedal minister školstva. Ako ďalej poznamenal, ak by chceli zjednotiť nástup na bilingválne školy, či už z ôsmeho alebo deviateho ročníka, tak sa musia pýtať, ako bude systém vyzerať. "A z toho vyplynula otázka, čo s deviatym ročníkom, ako ho naplniť obsahovo a ako sa na neho pozerať do budúcna," povedal minister školstva.
Gröhling sa zároveň pozastavil nad tým, že ak by aj deviaty ročník nebol, či by bolo správne, aby sa žiaci rozhodovali, kam pôjdu na strednú školu už v ôsmom ročníku. "Bude to rozhodnutie odborníkov, ktorí povedia, akým spôsobom pripravujú obsah vzdelávania od prvého po deviaty ročník," dodal. "Myslím si, že sa blížime k tomu, aby sme navýšili počet disponibilných hodín a v rámci nich by si školy mohli vyberať jednotlivé predmety," povedal Gröhling. Ako dodal, túto zmenu by mal rezort školstva prezentovať v polovici júna.
Šéf rezortu školstva poznamenal, že je veľký predpoklad, že testovanie piatakov sa bude v školskom roku 2020/2021 posúvať. "Je jasné, že piatacky monitor nebude môcť byť v tom stanovenom termíne, aký je, pretože celý obsah vzdelávania nebol teraz preberaný plnohodnotne," povedal. Na rezorte školstva sa diskutuje aj o zjednotení financovania, či o tom, že je potrebné domáce vzdelávanie aj na druhom stupni základných škôl.
