Rozprávali sme sa s hercom Romanom Pomajbom (51), ktorý nás prekvapil konštatovaním, že na koronakrízu bol duševne pripravený a všetko sa snaží brať pozitívne.
Keď sme spolu telefonovali, ešte ste lapali dych po rannom behu. Vaša bežná dávka zdravého životného štýlu?
No bežná... Poviem úprimne, že ambície boli posledné mesiace veľké. Piecť chlieb, učiť sa angličtinu, cvičiť jogu, behať a výsledok je nasledovný: Kvások máme už asi mesiac, voláme ho Lolek a dokrmujeme ho. To je všetko, chlieb žiadny. Jazyková aplikácia Duolingo mi píše každý deň, že kde som, čo robím, lebo ma čaká ďalšia lekcia. Joga, to sme si dali pre začiatočníkov, ale tak nás na druhý deň všetko bolelo, že sme sa len ťažko odhodlávali na ďalšie cvičenie. No a beh? Kedysi som behával, bol som majster Brna na tri kilometre, deťom to hovorím denne. (smiech) Občas, aby som aj psychicky vypol a dostal sa z domu, tak si idem zabehať. Je to super, robí mi to dobre. Idem si svojim tempom, ľudia ma poznajú už z diaľky, lebo mám vraj zvláštny štýl. Ale ja behám preto, aby mi bolo dobre, nepretekám. Hlavné je nezastať.
Ako ste prežili cez prvú vlnu tri mesiace so štyrmi deťmi pri zavretých školách, škôlkach, detských ihriskách...?
Predovšetkým je super, že mám takúto rodinu a v nej zastúpené akoby všetky generácie. A musím vážne povedať, že klobúk dolu pred ženami. Tá moja dojčí, perie, žehlí a popri tom učí deti. Ja som z toho mimo, respektíve s angličtinou a matematikou som nepomohol, hoci som sa snažil. Do toho žena, samozrejme, veľa varí a má doma chlapa, ktorý predtým vylietal z hniezda a zrazu je stále v hniezde. A o toho sa tiež treba starať a držať ho psychicky nad vodou. Posledné mesiace boli veľkou previerkou vzťahov a mne sa len potvrdilo, že som si dobre vybral. (smiech)
A ste teda aj vy niečo platný?
Týždeň sme strávili na lazoch pri Krupine. Máme známych, ktorí žijú takto na samote spätí s prírodou. Sú to takí čistí ľudia a my sme ich boli navštíviť. Hlava rodiny, chlap, dokáže urobiť všetko sám... Je to taký prototyp MacGyvera s Chuckom Norrisom. Keď sme sa vracali domov, spýtal som sa ženy: „A si rada, že viem aspoň šoférovať? Som ti niečo platný?“ Ona sa na mňa pozrela a súcitne mi hovorí: „To víš, že jo, vždyť s tebou je taková sranda.“ Mne sa naozaj dejú výnimočné veci, priťahujem ich. Tak napríklad, keď som mal oslavu päťdesiatky, Dano Dangl tam spustil: „Počúvajte, Romanovi sa dejú veci. Roman, povedz nám, čo sa ti stalo včera?“ A ja na to: „Včera? Včera som mal mať svetovú premiéru filmu Voda, čo ma drží nad vodou, kde som hral hlavnú postavu a bola zrušená...“ Všetci dostali záchvat smiechu. No a keď sme išli na tú samotu, myslíte, že som pred Trnavou odbočil na Nitru? Hnal som to cez Žilinu. Vtedy sa žena spýtala: „A kde jsme teďka? Proč jsme tady? Děti, tatínek nám zařídil dvě hodiny po Slovensku navíc i s miminkem.“ Ale videli sme krásne jazero, zrúcaninu hradu a ja im hovorím: „Vidíte, keby som nepoblúdil, nevideli by ste to.“ Takto my žijeme.
Manželku máte na materskej, štyri deti, robota kvôli koronavírusu stojí. Ako ste sa s tým vyrovnali?
Viete čo, my sme boli na to duševne nejako pripravení. Hovorili sme si, že niečo sa už musí stať, lebo komercia a povrchnosť sú neúnosné. Príroda si to zariadila, ukázala nám, že nie sme takí páni tvorstva, ako sme si mysleli. Snažil som sa skrátka danú situáciu brať pozitívne, i keď určite to zo začiatku bola veľká facka. Hypotéka, lízing, oboje mám a nie trošku, vo veľkom. Takže sa budem musieť dožiť 150 rokov, aby som to všetko splatil. Zostal som preto nervózny, že čo teraz. A oblúkom sa vrátim k mojej žene. Musíte mať niekoho, kto vás podporí, kto vám rozumie. Ona mi hovorí: „Taká jsem šťastná, Romane... Představ si, kterej chlap má to štěstí, že s miminkem může být pořád doma! Vem si, že ani tu hypotéku teď nemusíš platit. Jídlo ti budou nosit domů.“ Ja na ňu kukám, že daj aj mne, čo berieš, tiež chcem. (smiech)
V každom prípade ste sa ale snažili aj počas koronakrízy pracovať, fungovať cez internet...
Mám aj šťastie. Andy Kraus, ešte pred tým, než bola nejaká korona, začal s komediálnymi podcastami. Navrhol mi, aby sme spolu robili Oteckov po 50-ke, keďže obaja máme malé deti. Potom sme začali nahrávať ďalšie veci z domu, v pohode. Navyše ja som herec, ktorý dokáže hrať sám so sebou, myslím tým one man show Ocko. A zrazu som mal ponuku hrať to cez internet – režisér Jeffo Minařík mi vysvetlil, že budem mať aj interaktívnych divákov. Nerozumel som ako, ale podarilo sa. Hral som online, ja som bol v štúdiu, okolo mňa profesionálne kamery aj štáb, išli sme naživo a na obrazovke v okienkach som videl divákov a mohol som sa s nimi rozprávať, akoby boli v divadle. Nevieme to ani pomenovať, čo je to za nový formát.
