Pre TASR to uviedol podpredseda EK pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad Maroš Šefčovič. Členské krajiny EÚ budú mať na splatenie trištvrte bilióna eur 30 rokov, spoločný dlh sa začne splácať až po roku 2028, po skončení mandátu súčasnej eurokomisie. Z celkovej sumy, ktorú si EÚ výhodne požičia na svetových finančných trhoch, je 500 miliárd eur určených na nenávratné granty a 250 miliárd eur v podobe pôžičiek pre jednotlivých členov Únie.
Na otázku TASR, ako eurokomisia čelí kritikám, že splácanie pôžičiek "hádže na plecia" budúcich generácií, Šefčovič pripomenul, že ozdravný plán, ktorý predložila šéfka EK Ursula von der Leyenová, sa nie nadarmo volá "EÚ ďalšej generácie". "Vnímame to ako taký medzigeneračný pakt medzi našou generáciou a generáciou mladých ľudí. Pozeráme sa na to ako na investíciu do budúcnosti. Určite by sme nechceli, aby naše deti a naši vnuci museli niesť bremeno našich dlhov, a preto sme prišli s nápadom nájsť nové zdroje financovania európskeho rozpočtu," vysvetlil slovenský eurokomisár.
Zdôraznil, že EK bude veľmi intenzívne rokovať s členskými krajinami, aby tento plán podporili. Podľa jeho slov si exekutíva EÚ vie predstaviť, že napríklad budúci predaj emisných povoleniek leteckým spoločnostiam či dopravcom v námornej doprave by mohol byť jedným z nových zdrojov do eurorozpočtu. Sú aj úvahy, že pokiaľ ostatné svetové ekonomiky nebudú rešpektovať ciele Parížskej klimatickej dohody, tak sa EÚ zameria na zavedenie uhlíkovej dane na svojich hraniciach, aby európski výrobcovia, ktorí dodržujú environmentálne normy, neboli znevýhodňovaní.
Šefčovič dodal, že v hre je dlhodobá idea na zavedenie digitálnej dane. Brusel uvažuje aj o zavedení dane z jednotného trhu, aby všetky nadnárodné spoločnosti, ktoré "dramaticky profitujú" z toho, že môžu voľne pôsobiť na najväčšom jednotnom trhu na svete, prispeli k fungovaniu a rozvoju tohto trhu. "Sú to nové zdroje, ktoré by sme chceli takto využiť. Verím, že vzhľadom na to, že má ísť o splácanie týchto pôžičiek v období 30 rokov, tak tieto zdroje by to z veľkej časti mohli pokryť," opísal situáciu.
Zároveň však dodal, že samotná modernizácia ekonomiky, čomu má pomôcť záchranný balík za 750 miliárd eur, bude ten najdôležitejší nástroj, ktorý budú môcť využívať budúce európske generácie. Upozornil, že filozofiu EK by si malo osvojiť aj Slovensko, lebo jej cieľom je pripraviť nielen národné plány obnovy a reštartovať ekonomiku, ale aj uskutočňovanie hlbokých štrukturálnych reforiem. "Komisia chce, aby sa podarilo posunúť sa ďalej cez chronické problémy, ktoré mnohé členské krajiny pred sebou dlhé roky tlačia. Aby im Európska komisia pomohla nielen odborne, ale aj finančne zreformovať tie oblasti, ktoré dlhodobo členské krajiny nevedeli riešiť a ktoré brzdia ich ekonomiky," uviedol Šefčovič.
(spravodajca TASR Jaromír Novak) pop
