Máme za sebou priam nevídanú náhlu zmenu, ktorá sa prejavila takmer vo všetkých oblastiach života každého z nás. Odborníci zo Slovenskej akadémie vied realizovali na 2 357 respondentoch prieskum, ktorý ukázal, ako sa Slováci so zmenami popasovali. Online dotazníky sú z obdobia, keď mali ľudia čerstvú, teda 1- až 2-týždňovú skúsenosť s dobrovoľnou či povinnou sociálnou izoláciou. Ako sme situáciu zvládli a ako korona zmenila naše správanie?
Obdobie pandémie COVID-19 prežíval každý rôzne. Niektorí si užívali vítaný oddych, spomalenie a čas s rodinou, iným situáciu komplikovala potreba zladiť prácu s rodičovskými povinnosťami a so starostlivosťou o domácnosť. Aj Soňa G. Lutherová z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV uviedla, že najzložitejšie to bolo v rodinách s malými deťmi:
„Výsledky prieskumu potvrdzujú, že najväčší tlak pociťovali rodičia s deťmi v predškolskom a mladšom školskom veku, ktorí sa popri práci stali zo dňa na deň učiteľmi a tvorivými animátormi voľného času svojich detí.“ Ako skonštatovala jedna respondentka: „Učenie je jedna katastrofa!“ Okrem školy však pribudlo viacero vecí.
Muži v porovnaní so ženami v dotazníkoch častejšie uviedli, že ich denný režim sa nezmenil. Oproti tomu mnohé ženy opísali, že popri vlastnej práci z domu pripravovali program pre deti, učili sa s nimi, zaobstarávali domácnosť a častejšie varili:
„Od počítača k sporáku, učebniciam a do detskej izby…“ Výsledky teda potvrdzujú predpoklad, že to boli najmä ženy, na ktorých ležala zodpovednosť každodenného učenia s deťmi a zvýšenej starostlivosti o domácnosť, ako napr. pravidelné varenie či intenzívnejšia hygiena.
