Bratislavský samosprávny kraj sa odvtedy musel popasovať aj s nákazou a úmrtiami v Dome sociálnych služieb v Pezinku a dnes čelí kritike umelcov za pozastavenie dotačného programu. Novému Času vysvetlil, prečo museli prijať toto dočasné rozhodnutie a kde všade ešte bude musieť župa v dôsledku koronakrízy šetriť.
Ukazuje sa, že vaše rozhodnutie uzavrieť rýchlo školy ako prvý bolo správne?
V prvom rade sme reagovali na obavy rodičov školopovinných detí, pretože prvý výskyt vírusu bol v okrese Malacky. A z okresu Malacky chodí do Bratislavy veľa detí. V druhom rade nás znepokojovalo, v akej ťažkej pohode bol Ústredný krízový štáb. Len pár stoviek kilometrov od nás zabíjala korona už vtedy množstvo ľudí a bolo nám jasné, že štátu potrvá ešte nejaký čas prijať akékoľvek opatrenia. Niekto musel byť prvý.
Paradoxne, práve v zariadení sociálnych služieb v Pezinku pod správou BSK sa objavilo toľko prípadov nakazenia a úmrtí na koronavírus. Čo bolo najťažšie na zvládnutí celej situácie?
Najťažšia bola práca s ľuďmi. Vysvetliť klientom, čo sa deje, bolo zložité, lebo to nevedeli ani sami zamestnanci. Situácia sa mohla v zariadení zmeniť z minúty na minútu. Museli si zachovať chladnú hlavu a neprenášať svoj strach či obavy na klientov. V zariadení začala fungovať krízová manažérka a vďaka nej bola situácia za múrmi hermeticky uzavretého zariadenia rýchlo stabilizovaná. Najťažšie však bolo zohnať posily do zariadenia. Teda ďalších ošetrovateľov, sestričky, terapeutov... Museli sme sa opäť spoľahnúť sami na seba.
O zamestnancoch ste sa vyjadrili ako o hrdinoch. Ako zvládali títo ľudia, keď sa nemohli vrátiť do domáceho prostredia?
Úprimne si to neviem ani predstaviť. Týchto ľudí by sme mali všetci nosiť na rukách a ďakovať im každý deň za ich nasadenie, ochotu a vytrvalosť. Koronakríza nám ukázala význam doteraz nedoceňovaných povolaní. Dobrou správou je, že od pondelka už môžu po službe ísť zamestnanci domov, takže sa po dlhých týždňoch konečne videli so svojimi rodinami.
