K tejto skupine patria aj ženy, ktorých počet v radoch základného personálu a opatrovateľov v priamom kontakte s vírusom neúmerne prevyšuje počet mužov. Opatrenia prijaté na boj proti šíreniu tejto choroby významne ovplyvnili aj deti. Preto pri vypracúvaní našich plánov obnovy musíme zabezpečiť, že sa nestanú tichými obeťami tejto krízy. Podarí sa nám to, ak zohľadníme ich potreby a práva a poskytneme im náležitý priestor na vyjadrenie svojich názorov a obáv.
Podľa údajov UNICEF približne 1,5 miliardy detí na celom svete z dôvodu prísnych karanténnych opatrení nenavštevuje školu. Nové technológie im pomáhajú vzdelávať sa a ostať v spojení. Na rozdiel od dospelých sú však deti vo vývojovom štádiu svojho života, počas ktorého sú dôsledky krízy oveľa významnejšie. Dištančné vzdelávanie má na dieťa oveľa väčší vplyv ako práca z domu na dospelého (aj keď obe prebiehajú rovnako dlho). Mnohé deti sa ťažko vyrovnávajú s tým, že sa nemôžu stretávať so svojimi blízkymi a kamarátmi a trápi ich neistota v súvislosti s budúcnosťou. Keďže si náš nový „normálny život“ môže vyžadovať pokračujúce vzdelávanie z domu, musíme posilniť rovnocenný a bezplatný prístup ku kvalitnému digitálnemu vzdelávaniu a k vzdelávacím programom verejnoprávnej televízie. V neposlednom rade preto, že prechod na dištančné a online vzdelávanie odhalil rozdiely v prístupe k vzdelávaniu pre deti zo znevýhodnených rodín či deti, ktorým rodičia a opatrovatelia nedokážu vždy pomôcť s domácimi úlohami, resp. im zabezpečiť prístup k technologickému vybaveniu alebo internetu.
Mnohé deti trávia viac času online, často bez dozoru, čím sa zvyšuje ich zraniteľnosť voči rizikám digitálneho sveta. Musíme dbať na to, aby vedeli, ako sa chrániť na internete a mali na tento účel potrebné nástroje. Rovnako musíme podporovať rodičov a učiteľov v ich nových úlohách, a to aj s ohľadom na nové vzdelávacie technológie.
Deti žijúce v neistých sociálno-ekonomických podmienkach majú teraz obmedzenejší prístup k podpore a sociálnym službám a hrozí im väčšia chudoba, keďže príjmy ich rodičov sú ovplyvňované hospodárskymi dôsledkami krízy. Zvýšil sa počet prípadov domáceho násilia, pričom najviac postihnuté sú deti a ženy. Mnohé z týchto prípadov sa dejú za zatvorenými dverami, bez povšimnutia a mimo dohľadu učiteľov alebo sociálnych pracovníkov. Vďaka právnym predpisom EÚ má v súčasnosti každý členský štát linku pre deti a mládež na čísle 116 111 a linku pre nezvestné deti na čísle 116 000. Dnes je viac než kedykoľvek predtým nevyhnutné, aby boli tieto služby primerane podporované, financované a prístupné všetkým deťom v núdzi. Takisto im musíme poskytnúť pomoc v otázkach zdravia – vrátane ich duševného zdravia – napríklad prostredníctvom psychosociálnej podpory, poradenstva či sociálnych a ochranných služieb. Mnohé deti v opatrovateľských domovoch už dlhé týždne nevideli svoje rodiny alebo boli poslané domov na dlhý čas bez primeranej podpory počas trvania karanténnych opatrení a po ich zrušení. S podobnými problémami sa stretávajú aj deti v nápravnovýchovných ústavoch pre mladistvých. Kríza, ktorej čelíme, si vyžaduje úsilie o zabezpečenie prístupu k justičným systémom, ktoré zohľadňujú potreby detí a sú odolné voči krízam.
Toto všetko ilustruje, prečo bude dôležité, aby sme do našich snáh a plánov o obnovu začlenili silný rozmer práv dieťaťa. Oprava našej sociálnej štruktúry a príprava lepšej budúcnosti pre naše deti a budúce generácie je stredobodom politiky v oblasti obnovy, ktorú Európska komisia predstavila 27. mája. Navrhujeme v nej poskytnúť finančnú podporu opatreniam na boj proti chudobe detí. Komisia predloží program v oblasti zručností pre Európu a aktualizovaný akčný plán pre digitálne vzdelávanie, ktorý bude zahŕňať digitálne zručnosti detí. V budúcom roku navrhneme aj európsku záruku pre deti, ktorej cieľom bude, aby mali všetky deti prístup k základným službám, ako sú zdravotníctvo a vzdelávanie.
Ak chceme skutočne pochopiť realitu, v ktorej žili deti a mladí ľudia počas tejto pandémie, musíme ich osloviť. Vďaka tomu budeme môcť zaviesť správne politiky, aby sme ich čo najlepšie podporili. Komisia bude pri príprave svojej novej komplexnej stratégie EÚ v oblasti práv dieťaťa vychádzať zo skúseností a vplyvov krízy COVID-19, ako aj z odborných poznatkov organizácií pre práva detí. Stratégia by sa mala prijať začiatkom budúceho roka.
Keďže ešte nedokážeme v plnej miere predvídať dlhodobý vplyv tejto krízy na naše deti, musíme dbať na to, aby naše plány obnovy zohľadňovali ich potreby. Keď hovoríme, že deti sú budúcnosť, nemali by sme zabúdať na to, že sú to jednotlivci s vlastnými právami, tu a teraz. Je našou povinnosťou ich chrániť. A najlepší spôsob, ako to docieliť, je zahrnúť ich do našej súčasnej aj budúcej práce.
Autormi tohto komentáru sú podpredsedníčka Európskej komisie Dubravka Šuicová a eurokomisár Didier Reynders. Viac informácií o európskych témach nájdete na www.europa.sk.
