Do práce nastúpil ako 15-ročný. Jeho otca totiž uväznili ako politického väzňa a doma sa tak museli obracať, aby neživorili. V podniku pracovala jeho mama, ktorá mu vybavila brigádu. Okrem tvrdej práce však aj športoval, a keď mieril na hokejový tréning, v spoji stretol krásnu sprievodkyňu Annu (70), ktorú si neskôr vzal. Štefan Novému Času prezradil najzaujímavejšie detaily zo života spätého s DPB.
V roku 1962 mal Štefan len 15 rokov a namiesto toho, aby chodil s rovesníkmi von, chodil do práce, aby pomohol mame. „Mama Alžbeta sa starala o mňa a troch mladších bratov, najmladší mal dva mesiace, keď otca uväznili na 14 rokov ako politického väzňa v bani Jáchymov,“ odhalil ťažký osud. Ako najstarší tak suploval rolu otca. Mal kladný vzťah k elektromechanike a navyše v DPB robila aj jeho mama, takže chcel začať práve tam. Plány mu takmer prekazil učiteľ ruštiny.
„Za hodinu som dostal štyri päťky! Žiak písal na tabuľu a urobil chybu. Vyvolal mňa s tým, nech to opravím! Vstal som s tým, že pôjdem k tabuli. To mi nedovolil! Musel som z miesta, ale nedovidel som!“ prezradil. Keď to povedal mame, čakal, že sa jej posťažuje a nechá to tak. „Počkala na ďalšiu hodinu, vošla do triedy, pozdravila: ‚Česť práci!‘, podišla k učiteľovi a bez slova mu pred triedou vyťala,“ zaspomínal na razantné riešenie mamy. „Potom nastali problémy. Mal ma v zuboch,“ zakrútil hlavou. Napokon však nastúpil ako opravár, neskôr sa stal majstrom a chvíľu robil ako vodič. „Doobeda som fungoval v dielni a potom som nasadol do električky a do polnoci som jazdil. Mal som ale vážnu nehodu a prebral som sa až v nemocnici. Zaspal som a povedal som si dosť,“ priznal.
Osudové stretnutie s Annou
Popri práci sa venoval aj športu. Hral pozemný hokej a v tíme sa stretol s Vladom Dzurillom. Raz cestoval na tréning a v spoji stretol nádhernú Annu. „Pracovala ako sprievodkyňa,“ odhalil moment, keď ho prvýkrát očarila žena, z ktorej sa stala jeho manželka. Aj ona v podniku vydržala dlho - 25 rokov a narodili sa im dve deti. „Syn Boris (50) sa venoval futbalu pod vedením trénera Galisa, neskôr trénoval bratislavský Slovan do 21 rokov a dnes trénuje gruzínsku reprezentáciu s Vladimírom Weissom,“ skromne prezradil úspechy rodiny.
Dcéra Veronika bola úspešnou plavkyňou, no skončila pre zdravotné problémy. V práci prežil krásne aj náročné dni, na ktoré nezabudne. „Boli sme vynikajúci kolektív a mal som stovky učňov,“ spomenul. Kolegovia si ho obľúbili a pripravili mu veľkolepú rozlúčku. Po Bratislave sa povozil v raritnom trolejbuse Sanos S200. Na Slovensku ich jazdilo 20, dávno ich vyradili. Tento však zrenovovali a podieľal sa na tom aj Štefan.
