To však nie je všetko. Žilinčan, ktorý ako dieťa prežil holokaust je okrem iného nadporučíkom vo výslužbe, bývalým výsadkárom. Je autorom a spolu s 5. plukom špeciálneho určenia dlhoročným organizátorom krosového behu na počesť Jozefa Gabčíka. Čiperný dôchodca ho dokonca pravidelne odbehne v parádnom čase - a to napriek totálnym endoprotézam a kardiostimulátoru.
Ján (85) reprezentoval Žilinu v tenise a hokeji, vďaka čomu sa dostal v roku 1956 na vojenčinu k výsadkovému vojsku do Prešova. „Počul som, že športovci bývajú nadpočetná čata a my sme mali úplne rovnakú vojnu ako všetci ostatní a hokej bol navyše. Takto som sa dostal k výsadkovému vojsku a nikdy predtým som neskákal. Bol som taká dobrodružná povaha, lebo nemusel som tam zostať, aj napriek tomu, že ma vybrali, pretože kto nechcel skákať, mohol odmietnuť. Ja som ale chcel, pretože som počul, že je to niečo také ako cudzinecká légia, dobrodružné a náročné,“ rozpráva.
Počas života stihol absolvovať 111 zoskokov padákom z balóna i lietadla. Keď doštudoval lekársku fakultu, zamestnal sa v nemocnici a pohyb potreboval ako soľ, aby sa odventiloval od práce. „Tak som behával a začal som aj pretekať. Chirurg si nikdy nemôže byť istý svojím výsledkom. Môže urobiť všetko presne, ako sa má, ale človek nie je stroj, kde vymeníte súčiastku,“ opisuje lekársky chlebíček.
Zvládol 14 ročníkov
Za nespravodlivý považoval prístup povojnového režimu ku všetkým vojakom, ktorí bojovali na západnom fronte. Za jedného z najväčších hrdinov 2. svetovej vojny považuje aktéra atentátu na Heydricha, rodáka z Poluvsia, Jozefa Gabčíka. „Tak som si povedal, že nejakým spôsobom ho chcem osláviť. A tak v deň jeho narodenín alebo atentátu som autobusom šiel do Poluvsia, tam som odtrhol kvet, položil som ho na okno domu, v ktorom Jozef Gabčík vyrastal, a bežal som do Žiliny. Toto som robil asi 10 rokov,“ prezrádza.
Po zriadení výsadkového pluku v Žiline navštívil veliteľa a dohodli sa, že zorganizujú na počesť Gabčíka pretek od jeho rodného domu. Memoriál Jozefa Gabčíka sa porvýkrát uskutočnil v roku 1995 a Ján Hanák popri organizácii odbehol 14 ročníkov z 26, ktoré sa doposiaľ uskutočnili. Napriek implantovanému kardiostimulátoru, endoprotézam kolenných kĺbov a ďalším opakovaným operáciám srdca a aorty. Ten posledný zvládol uplynulý víkend - viac ako 11-kilometrovú trasu z Poluvsia do Žiliny v skvelom čase 2 hod. 45 min. vzhľadom na oficiálny zákaz športových podujatí individuálne. A aký je jeho recept na elán a vitalitu aj v takomto krásnom veku? „Málo jem, veľa spím, medzi dedkov nechodím...,“ dodal so smiechom.
Jánove ocenenia
- pamätná medaila Ministra obrany SR - 2012
- najvyššie ocenenie výsadkových veteránov ČR - 2012
- ocenenie za zásluhy o rozvoj a reprezentáciu Mesta Žiliny od primátora mesta Žilina - 2014
