Uviedol to pre TASR Matej Korpáš zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK). "Zlý stav nám potvrdzujú predovšetkým poľnohospodári z Oravy, Liptova či Považia. Nižšia doterajšia úroda paše na pasienkoch vytvára pre poľnohospodárov nadprácu pri presune zvierat za pastvou, zvýšenú spotrebu energií, ale aj nižšiu úžitkovosť pasených zvierat. Na celkové úrody bude mať teda veľký vplyv predovšetkým ďalší vývoj počasia," priblížil.
Upozornil, že jarné práce sa začali v tomto roku približne s dvojtýždňovým predstihom oproti bežnému začiatku. Dvojtýždňový posun sa netýkal len nížin, ale prakticky celého územia Slovenska. V niektorých okresoch vyšli poľnohospodári do polí už v polovici februára. Poznamenal, že tohtoročná zima priniesla málo snehu, čo znamenalo aj minimum zimnej vlahy na skorý jarný vývoj vegetácie. Poľnohospodári sa preto od začiatku snažili v čo najväčšej miere využiť jarnú vlahu. Suché počasie v 12. až 17. týždni umožnilo vykonávať predsejbovú prípravu a sejbu jarín, avšak chlad a vietor komplikovali a v niektorých prípadoch aj znemožňovali ošetrovanie porastov.
Pestovatelia ovocia a zeleniny sa podľa Korpáša pokúšali ochrániť nastávajúcu úrodu pred prízemnými mrazmi. Do protimrazovej ochrany nakoniec investovali viac ako milión eur, aj napriek tomu avizujú značné škody. Bez použitia protimrazovej ochrany by však boli omnoho vyššie. Dodal, že vo väčšine regiónov sa do 18. týždňa prejavoval akútny nedostatok vlahy. V 18. a 19. týždni následne prišlo k čiastočnému zlepšeniu stavu sucha na severovýchode. Na väčšine územia sa stav vôbec nezlepšil, na juhozápade a v častiach stredného Slovenska sa ešte zhoršil. "V 21. týždni bol ukončený výsev jarín vo všetkých regiónoch Slovenska," uzavrel Korpáš.