Bývalý charizmatický slovenský reprezentant ohlásil návrat na kurty iba v jednom zápase. K svojmu klubu TK Slovan Bratislava sa aktívne pripojil na kurtoch TC Draci Matúškovo. Aj keď svoju dvojhru prehral, neúspech ho nemrzí.
"Môj bývalý kondičný tréner Ivan Gabovič bude mať za pár dní 60 rokov a sľúbili sme si, že dáme na bicykli 100 kilometrov a toto bolo v rámci prípravy. Bolo to super, užil som si to, a že som prehral, to mi absolútne neprekáža," povedal Hrbatý po zápase.
Bývalej svetovej dvanástke rebríčka ATP skrížil cestu v prvom zápase pondelňajšieho programu 25-ročný tenista, ktorý pôsobí v Bratislave ako tréner. Keďže situácia s pandémiou koronavírusu mu zatiaľ nedovoľuje vrátiť sa do rodnej vlasti, klub z Matúškova ho dopísal na súpisku. Hrbatý začal zápas dvojchybou, no prvý set napokon získal. Ďalšie sa už stali korisťou Federica.
"Už mi ruka tak nejde, moje podania boli skôr padajúce listy, aby mi ich súper 'nezabíjal'. Ale som spokojný, zašportoval som si a chcel som si najmä zahrať. Ak by som bol zvíťazil, bol by to len bonus. Súper hral pekne, výborne sa bránil, mne sa z vysokých lôpt nehralo dobre, nemám už paru. Viac som od seba ani nečakal, ale nejaké lopty som takticky mohol zahrať lepšie," dodal Hrbatý.
Argentínčan bol po zápase viditeľne spokojný, extraligový úspech si užíval: "Je to najväčšie víťazstvo v mojej kariére. Dominika som sledoval, keď som sa dozvedel, že s ním budem hrať, pozeral som aj nejaké videá z jeho hry."
Štyridsaťdvaročný Hrbatý išiel do zápasu najmä s tým, že chce po sebe zanechať posolstvo: "Chcem, aby si mladí tenisti zobrali príklad. Mladí sa boja hrať so svojimi konkurentmi. Ja som sem išiel aj napriek tomu, že mám nejaké meno. Ale jednoducho ja tento šport stále milujem. Srdce hráča vo mne stále je a keď hrám zápas, hrám ho vždy s rešpektom voči súperovi. A je jedno, či hrám zo zábavy, alebo súťažne."
Zápas na kurtoch v Matúškove sledovalo niekoľko zvedavých divákov, ktorí mohli vidieť Hrbatého, ako sa po niektorých vydarených úderoch povzbudzuje. Interakcia Hrbatého s publikom bola v minulosti neoddeliteľnou súčasťou počas zápasov Slovenska na zápasoch v Davisovom pohári. "Patrí to k tomu, to som ja a užívam si to. Povzbudzovali ma aj ostatní hráči, vtedy som si pomyslel, že som už starý dedko, ale mladí aspoň videli, že šport nie je o tom, báť sa prehrať. Človek si musí prejsť kadečím, ale musí najmä bojovať."
Ihneď po zápase odišiel slovenský tenista do Bratislavy, kde ho čakali tréningové hodiny so zverencami. "Vidíte, žiadna regenerácia, musím sa ponáhľať," uzavrel s úsmevom.
