Vyplýva to z výsledkov štúdie vedcov z nemeckej Univerzity Johanna Gutenberga v Mainzi, ktorá bola zverejnená v pondelok, píše spravodajská stanica ORF. Výskumníci štyroch univerzít skúmali počet nakazených osôb v meste Jena v spolkovej krajine Durínsko, ktoré bolo prvým väčším mestom v Nemecku, kde začala platiť povinnosť nosiť ochranné rúško. Tamojšiu situáciu porovnávali s porovnateľnými nemeckými mestami, ktoré túto povinnosť zaviedli až neskôr.
Jena zaviedla povinné nosenie ochranných masiek 6. apríla, čo bolo podstatne skôr ako tak urobili iné mestá. Evidovaný počet infikovaných sa tam následne zvýšil len mierne. Zo zistení tamojších vedcov vyplýva, že "medzi počtom prípadov v Jene a porovnávanou skupinou bez povinnosti nosiť rúško vznikla signifikantná priepasť". Dvadsať dní po zavedení povinných rúšok v Jene sa celkový počet pozitívnych prípadov zvýšil len o 16 zo 142 na 158, pričom v porovnávanej vzorke išlo o nárast o 62 nakazených (zo 143 na 205).
Vedci následne porovnávali vývoj počtu nakazených v mestách a okresoch, kde sa povinnosť nosiť rúška zaviedla 22. apríla s tými, ktoré tak urobili až 27. apríla alebo ešte neskôr. Viditeľné rozdiely zistili aj v tomto prípade. "Celkovo možno povedať, že zavedenie povinnosti nosiť rúška v daných okresoch prispelo k spomaleniu šírenia (ochorenia) COVID-19," zhrnul výsledky štúdie Klaus Wälde z univerzity v Mainzi. Zistenia nemeckých vedcov sa zhodujú s odhadmi epidemiológov a virológov, podľa ktorých rúško zakrývajúce ústa a nos bráni prúdeniu vzduchu, čo znižuje prenos infekčných častíc.
