Tlačová agentúra Belga uviedla, že starosta Ekerenu Koen Palinckx pripustil, že odstránenie sochy môže byť trvalé a výtvarné dielo z roku 1873 poputuje do múzea. Dôvodom je koloniálna politika bývalého panovníka v Kongu na prelome 19. a 20. storočia.
Socha Leopolda II. v Ekerene bola v posledných desaťročiach častým cieľom vandalizácie. Podobný osud však mali panovníkove sochy aj v iných belgických mestách. Ako upozornila televízna stanica RTBF, k poškodeniu viacerých sôch exmonarchu došlo po udalostiach v Amerike a násilnej smrti Afroameričana Georgea Floyda, ktorý zomrel po zásahu policajtov bielej pleti.
K opätovnému poškodeniu sochy bývalého panovníka došlo aj v Africkom múzeu v Tervurene, naposledy neznámi páchatelia túto sochu poškodili v januári 2018.
Podľa RTBF je Leopold II., najdlhšie vládnuci belgický kráľ (1865 - 1909), stelesnením inštitucionálneho rasizmu. Stal sa zakladateľom a jediným vlastníkom Slobodného štátu Kongo. Zakladal ho s ušľachtilým cieľom skoncovať s otrokárstvom, ktoré v tejto časti Afriky prevádzkovali Arabi, a zlepšiť životné podmienky domorodého obyvateľstva. Počas jeho vlády Belgické kráľovstvo zbohatlo na ťažbe ebenu a najmä kaučuku a na vykorisťovaní domáceho obyvateľstva, pričom brutalita Belgičanov z tohto obdobia vošla do histórie. Historici sa zhodujú, že do roku 1908 zahynulo okolo desať miliónov obyvateľov Konga, do čoho však treba zarátať aj medzikmeňové boje a epidémie.
Najnovšie násilné udalosti v Spojených štátoch spojené s nárastom protirasistických protestov v Belgicku vyústili do ďalšej petície za odstránenie sôch Leopolda II. Podľa RTBF v priebehu niekoľkých dní petícia zhromaždila okolo 53 000 podpisov. Zároveň však vznikla aj protipetícia za zachovanie sôch Leopolda II. na verejnosti, ktorá má vyše 4000 podpisov. Jej autori tvrdia, že ide o súčasť národnej histórie a "krajina, ktorá sa nevie stotožniť so svojimi dejinami, nemôže existovať".
Niektoré belgické obce sa rozhodujú samostatne. Samospráva mesta Vilvoorde v blízkosti Bruselu napríklad odstránila portrét Leopolda II. z priestorov radnice.
Belgická aktivistka Leslie Makosová z organizácie s názvom Kolektívna pamäť pripomenula, že útoky na sochu Leopolda II. majú svoju symboliku, lebo kolonializácia mala následky v podobe diskriminácie, rasistických činov, zaviedla inštitucionálny rasizmus a to všetko dnešní mladí ľudia opäť zažívajú. Upozornila, že cieľom organizácie nie je odstránenie či zničenie všetkých sôch Leopolda II., ale snaha o "systematickú kontextualizáciu", aby bola objasnená a pripomínaná kráľova úloha z čias konžskej kolonizácie.
Poslanec bruselského regionálneho parlamentu Kalvin Soiresse Njall, pôvodom z Toga, pre RTBF uviedol, že na území Belgicka existuje priveľa sôch Leopolda II., čo možno vnímať ako ospravedlnenie jeho koloniálnej politiky. "Niektoré musíme odstrániť a umiestniť napríklad v múzeách," uviedol regionálny poslanec.
V roku 2019 štyria nezávislí odborníci OSN vyzvali Belgicko, aby sa ospravedlnilo za "zverstvá" spáchané počas kolonizácie. Podľa ich odkazu by sa úloha kráľa Leopolda II. pri kolonizácii Konga mala všeobecne uznať, aby sa podarilo uzavrieť túto "temnú kapitolu" v histórii.
