Navrhuje totiž nadviazať na doterajšiu legislatívu týkajúcu sa otváracích hodín v maloobchodných prevádzkach počas sviatkov a rozšíriť ju aj na nedeľný predaj. Výnimku by malo podľa zväzu dostať desať až dvanásť nedieľ v roku v predsviatočných obdobiach, keď je dopyt po tovare najväčší. "Mali by sa dohodnúť politické autority či áno alebo nie. Otázka výhrady svedomia nie je relevantná, lebo obchodníci potrebujú poznať len jednu alternatívu. A problémy, ktoré spôsobovala výhrada svedomia, sme videli už počas koronakrízy u niektorých predavačiek a predavačov," informoval o tom v stredu na tlačovom brífingu prezident ZO SR Martin Katriak.
Mnohé členské štáty EÚ už podľa ZO SR prijali a dlhodobo v praxi uplatňujú zákonné obmedzenia nedeľného predaja a ostatných dní pracovného pokoja. Výnimky sa zväčša týkajú menších obchodov s čerstvými potravinami alebo obchodných prevádzok na letiskách, staniciach, nemocniciach, čerpacích staniciach a v turistických oblastiach. Navyše, niektoré z týchto krajín majú určité nedele v roku prevádzky otvorené a tento model sa pozdáva aj zväzu. Zväz preto zastáva názor, že zatvorenie predajní v nedeľu podobným modelom, by bolo vhodné uplatniť čím skôr aj na Slovensku.
"ZO SR tým nadväzuje na celoeurópske snahy vytvoriť v týždni plnohodnotný deň oddychu pre všetkých predávajúcich, ktorý umožní dostatok spoločne stráveného času v čo najväčšom počte rodín a regeneráciu pracovnej sily," dodal Martin Katriak.
Zväz obchodu SR zároveň u stredu informoval, že víta filozofiu návrhu v Programovom vyhlásení vlády SR, ktorá uvádza, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR prijme normu, ktorou by sa mal zmeniť systém poskytovaných stravných poukážok, tvz. gastrolístkov. "Zväz zastáva názor, že zmena by sa mala uskutočniť tak, aby zamestnávateľ podľa svojich možností mohol rozhodnúť, či bude poskytovať stravu, ak má napríklad funkčnú jedáleň, alebo poskytne finančné plnenie," ozrejmil Martin Katriak.
Gastrolístky podľa ZO SR dlhodobo ochudobňujú zamestnancov, zamestnávateľov aj prevádzky verejného stravovania. "Manipulácia so stravnými poukážkami je tiež administratívne veľmi náročná. V konečnom dôsledku sa znižuje hodnota stravnej jednotky pre zamestnanca a na celom procese sa priživujú len firmy, ktoré vydávajú gastrolístky. Poplatky a provízie totiž platí nielen zamestnávateľ, ale i samotní poskytovatelia stravovacích služieb," uzavrel Martin Katriak.
