Pandémia znemožňuje cestovanie, ale ohrozuje aj prevádzku obchodných lodí. Kogankov aj ostatní si museli predĺžiť pôvodný kontrakt a čakajú na vystriedanie. Informuje o tom agentúra AP.
Krajiny celého sveta zaviedli reštrikcie, zavreli hranice a prerušili medzinárodné lety. Opatrenie, ktoré má brániť šíreniu nákazy, nechtiac narúša tiež režim na obchodných lodiach.
Viac ako 80 percent svetového obchodu sa prepravuje po mori, čo zamestnáva viac ako dva milióny námorníkov. Teraz ich podľa Medzinárodnej komory námorného obchodu (ICS) uviazlo na mori 150.000 a podobné množstvo ich čaká na pevnine, aby kolegov vystriedali. "Je to v určitom zmysle zabudnutá armáda. Vytratila sa z očí aj z mysle, a napriek tomu sú to pre prepravu potravín, pohonných hmôt i zdravotníckeho materiálu úplne nenahraditeľní ľudia," povedal generálny tajomník ICS Guy Platten, podľa ktorého nemožno túto situáciu predlžovať donekonečna.
Prepravcovia aj obchodné zväzy vyzývajú štáty, aby zaradili posádky obchodných lodí medzi nenahraditeľných pracovníkov a povolili im cestovať a striedať sa vo smenách. "Nemôžete očakávať dodávky liekov a ochranného materiálu potrebného v čase covid-19 a jedlá pre uzavretá mestá a krajiny, ak nezaistíte lodnú prepravu tovaru. Treba uznať dôležitosť práce námorníkov pre spoločnosť na celom svete," upozorňuje generálny tajomník Medzinárodného zväzu pracovníkov dopravy Steve Cotton.
Kapitán Kogankov má štvormesačný kontrakt, ale na mori je už siedmy mesiac - mal byť vystriedaný v polovici marca v Katare. Ale niekoľko dní predtým, než tam jeho tanker dorazil, Katar nariadil uzáveru a prerušil medzinárodnú leteckú dopravu. A rovnako to bolo v Južnej Kórei, Japonsku, Singapure i v Thajsku - uzávera, žiadne lety, nemožnosť vrátiť sa domov. Neistota, zodpovednosť za 21-člennú posádku aj za horľavý náklad si vyberá daň. "Keď ste na palube sedem mesiacov, vyčerpá vás to fyzicky aj duševne. Pracujeme 24 hodín sedem dní v týždni. Žiadne piatkové ani sobotné večery, žiadne víkendy, loď je stále v prevádzke," povedal Kogankov v telefonickom rozhovore z vôd v blízkosti Thajska.
Kontrakty dôstojníkov sú väčšinou troch alebo štvormesačné, členov posádky sedemmesačné. Vždy ale majú konkrétny konečný termín. Bez neho je záťaž ťažšie. "Bojíme sa, že bude väčšie percento incidentov a nehôd. Sme ale tiež svedkami toho, že pribúdajú obavy a strach," povedal Cotton. Ak vlády neumožní výmeny posádok, bude podľa neho ťažké odvrátiť námorníkov od dramatickejších akcií, napríklad od zastavenia práce.
Nejde ale len o striedanie. Komplikuje sa aj situácia, kedy je potreba zaistiť niekomu z posádky ošetrenie, čo zistil kapitán Stephan Berger, keď jeden z jeho námorníkov ochorel. Nešlo pritom o koronavírus. Vzhľadom k uzávere prístavu nebolo možné dostať na loď lekára. Až vďaka kombinovanému úsiliu dubajského zdravotníka, Bergera a nemeckého majiteľa lode sa podarilo pre chorého zaistiť starostlivosť. Strávil potom tri týždne v nemocnici.
Na Bergerovej lodi je 23 námorníkov a z nich 18 sa malo vystriedať koncom mája v španielskej Valencii. Dôstojníkom bol kontrakt predĺžený, posádka, v ktorej sú hlavne Filipínci, je na lodi osem a deväť mesiacov. Podľa Bergera je ale aj napriek tomu morálka zatiaľ dobrá. Nikto nie je nadšený, ale "treba to brať, ako to je, niekedy to pripomína väzenie," povedal kapitán.
Spoločnosť Hapag-Lloyd, ktorej loď patrí, urobila všetko pre to, aby sa námorníci mohli vystriedať. Podarilo sa jej dosiahnuť výmeny siedmich európskych námorníkov 30. mája v Barcelone. Filipínci sa ale stále nemajú ako dostať domov. "Sme ukrytí na palubách, ľudia možno vidia v prístavoch loď priplávať a odchádzať, ale zriedka zbadajú obsluhujúci personál," povedal Berger. David Hammon z organizácie Human Rights at Sea upozornil, že niektorí z námorníkov sú už kvôli predlžovaniu kontraktov "na konci síl".
