Nebolo to lacné. Lepšia úroveň životného prostredia prostredníctvom recyklácie a energeticky účinného zhodnocovania stojí viac peňazí ako skládkovanie. Cestu jedného zo svetových lídrov v oblasti odpadového hospodárstva ozrejmil profesor Roland Pomberger. Ten sa odpadovému hospodárstvu venuje viac ako tridsať rokov, pričom od roku 2011 je vedúcim katedry technológie spracovania odpadu a odpadového hospodárstva na univerzite v Leobene a takisto aj zástupcom vedúceho skupiny profesionálov pre spracovanie odpadu v Rakúskej asociácii pre vodné a odpadové hospodárstvo.
„Z môjho pohľadu nie je odpad len problémom, ale aj surovinou. Ak prinesieme odpad na skládku, nemáme z neho žiadne benefity a skládkovanie sa aj tak v priebehu niekoľkých desaťročí zmení na problém,“ hovorí profesor Roland Pomberger hneď na začiatok. Odpad podľa neho obsahuje všetky suroviny a energiu, ktorú by sme mali zhodnotiť. Rakúsko teda začalo hľadať možnosti, ako využiť zmiešaný komunálny a priemyselný odpad na získavanie druhotných surovín a energie bez toho, aby kontaminovali svoje životné prostredie.
Odpadom je podľa čl. 3 ods. 1 smernice Európskej únie č. 2008/98/EC akákoľvek látka alebo objekt, ktorého sa jej držiteľ zbavuje, zamýšľa alebo potrebuje sa zbaviť. Odpad teda predstavuje potenciálne obrovskú stratu vo forme materiálov a energie. Európska komisia si uvedomuje, že nakladanie s odpadom môže mať vážne dopady na životné prostredie. „Napríklad skládkovanie zaberá veľa priestoru a môže spôsobiť znečistenie ovzdušia, vody a pôdy a spaľovanie môže viesť k emisií látok znečisťujúcich ovzdušie,“ uvádza Európska komisia na svojej stránke.
Percentuálne rozloženie odpadu podľa jednotlivých spôsobov jeho spracovania ukazuje výrazný rozdiel medzi Slovenskom a Rakúskom. Zdá sa, že zatiaľ čo energetické zhodnotenie odpadu je u našich susedov na úrovni takmer 40%, u nás nedosahujeme ani 10%. Zaostávame aj pri kompostovaní a recyklácii.„Významným míľnikom v oblasti životného prostredia bol v Rakúsku zákon z roku 2004, ktorý zakázal skládkovanie zmiešaného komunálneho odpadu. Museli sa teda budovať alternatívy. Na jednej strane sa zvýšila recyklácia, ale ako vieme, recyklovať všetky druhy odpadu nie je možné. Úloha skládky bola teda nahradená spaľovaním, ale išlo o inteligentné spaľovanie,“ vysvetľuje prof. Pomberger. V Rakúsku sa v niektorých regiónoch zamerali na inteligentné spoluspaľovanie v elektrárňach a cementárenskom priemysle, pričom aj v tomto smere je celosvetovým lídrom. V iných regiónoch postavili zariadenia na mechanické biologické spracovanie. „Tento druh technológie vyrába alternatívne palivá z vysoko výhrevných častí zmiešaného odpadu. Zmes plastu, dreva a papiera má rovnaký energetický potenciál ako uhlie a aj plast je z chemického hľadiska iba pevný minerálny olej,“ dodáva. Alternatívne palivá významne prispievajú k znižovaniu emisií CO2 (veľká časť alternatívnych palív je v tomto smere neutrálna), a teda pomáhajú napĺňať ciele Parížskej dohody, ktorou je zaviazané aj Slovensko. Kľúčovým cieľom je udržať otepľovanie pod 2°C, ideálne pod 1,5°C najmä útlmom spaľovania uhlia.
Mohlo by sa zdať, že stačí vybudovať spaľovne odpadu a problém je vyriešený. Prečo teda Rakúsko zvolilo cestu výroby alternatívnych palív pre priemysel? „Ak by sme porovnali štandardné spaľovanie odpadu a spoluspaľovanie v priemysle, tak priemysel vie pomôcť aj s rezíduami a popolčekom, ktorý zo spaľovne mieri na skládku. Popolček z alternatívnych palív má vyššiu kvalitu a stáva sa súčasťou napríklad cementu,“ hovorí R. Pomberger o ďalšej veľkej environmentálnej výhode.
Ak by sme začali vnímať odpad ako hodnotnú surovinu, čo by nám to mohlo priniesť? V prvom rade fakt, že hodnota nie je len v aktuálne vyprodukovanom odpade, ale aj v odpade, ktorý je dnes už uložený na skládkach. Inteligentné zhodnocovanie odpadu by mohlo znamenať novú „odpadovú ropu“, ktorej má Slovensko podľa štatistík dostatok. Krajiny, ktoré vybudujú zariadenia na zhodnotenie a zneškodnenie odpadu, sa môžu stať ďalšími svetovými lídrami v oblasti ekologicky orientovaného odpadového hospodárstva. Zneškodnenie odpadu je totiž služba, za ktorú sa platí. Ak by teda v nejakom momente nemalo Slovensko dostatok vlastného odpadu, môže využiť ďalšiu z európskych smerníc, dovážať odpad na zneškodnenie a prispievať k zvyšovaniu HDP poskytovaním tejto služby iným krajinám.
„Asi pred piatimi rokmi sme ukončili výskumný projekt s názvom ‚100-percentné nahradenie‘. Teoretickou analýzou a priemyselnými testami sme preukázali, že napríklad cementáreň môže bežať aj bez fosílnych palív,“ hovorí profesor Pomberger. Ako príklad udáva cementáreň v Štajersku, ktorá dosahuje viac ako 92% mieru substitúcie, teda iba 8% energie pochádza z uhlia (fosílneho paliva). Nemyslí si však, že je možné dosiahnuť úplných 100%: „Je to možné len vtedy, ak používate špeciálnu zmes rôznych pevných a kvapalných alternatívnych palív. Z technického, a dokonca aj ekonomického, hľadiska však úplné nahradenie nie je optimálne. Z môjho pohľadu 90% je veľmi dobrá miera s medzinárodne najvyšším štandardom.“
Profesor Roland Pomberger v závere zhrnul jeho odporúčania aj pre Slovensko:
Možnosti spracovania odpadov
• Neutralizácia
• Fyzicko-chemické spracovanie
• Imobilizácia
• Obnovenie - recyklácia
• Chemické spracovanie
• Spracovanie pre alternatívne palivá
• Biologické spracovanie
Možnosti zneškodnenia odpadov
Tepelné zhodnotenie:
• Spoluspaľovanie v energeticky náročnom priemysle (výroba cementu, vápna, ocele, skla, papiera, elektrickej energie)
• Iné tepelné zhodnotenie (spaľovanie, splyňovanie, pyrolýza, plazma)
Iné zneškodnenie:
• Sanitárne skládky
Univ.-Prof. Dipl.-Ing. Dr. mont. Roland Pomberger2
- od 11/2011 vedúci katedry technológie spracovania odpadu a odpadového hospodárstva, Montanuniversitaet Leoben3
- od 2011 zástupca vedúceho skupiny profesionálov pre spracovanie odpadu na ÖWAV (Rakúska asociácia pre vodné a odpadové hospodárstvo, nezisková organizácia, ktorá sa zaviazala dosahovať trvalo udržateľné ciele na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni)
- špecializácia v oblastiach: Budúci odpad, Nebezpečný odpad, Ťažba na skládkach, Alternatívne palivá, Systémy odpadového hospodárstva, Technológia spracovania odpadu a recyklácia
- pôsobil v komerčnej sfére, pričom odpadom ako takým sa venuje už od 80. rokov 20. storočia, kedy študoval ťažbu pomocou metódy povinného skládkovania
1ZDROJ: ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Waste_statistics
2Oficiálny životopis: www.avaw-unileoben.at/en/team/id,7
3Viac info: www.avaw-unileoben.at