„Bol to dobrý muž a vzorný učiteľ, a toto, čo sa stalo, sa ozaj stať nemalo. Chodila som s jeho sestrou Marienkou na základnú školu, poznala som ho ako veľmi dobrého človeka, ktorý pôsobil tu v škole a snažil sa viesť žiakov k takej spokojnosti. Nemal to v živote ľahké, lebo ho postretli veľké nešťastia. Mal chorú manželku, takisto dieťa, takže to je silná káva. Nebol vdovec, oženil sa druhýkrát. Najhoršie je, že má malú trojročnú dcérku, ktorej bude tatino veľmi chýbať,“ so smútkom odhalila rodinnú tragédiu Gabriela.
„Učil ma matematiku, bol ľudský a mala som ho rada,“ prezradila študentka Jana (17), ktorá sa zadúšala plačom a návzajom sa utešovali so spolužiakmi. „Bola s ním aj zábava, ale mal prirodzený rešpekt. Bol to správny chlap s charakterom,“ dodala užialená Jana. Hrdinský čin pedagóga ocenila aj Slovenská komora učiteľov (SKU). „Skláňame sa pred odvahou učiteľa, ktorý neváhal položiť svoj život za svojich kolegov a žiakov,“ uviedla SKU vo svojom stanovisku.
Nepresnívajte život, ale prežite svoje sny!
Počas maturitného večierka predniesol skúsený pedagóg príhovor, ktorým žiakov motivoval a zároveň apeloval na to, aby dokázali myslieť kriticky. „Chceme, aby ste popremýšľali o skúsenostiach nás starších, my vám ich radi sprostredkujeme,“ prihovoril sa študentom, ktorí reagovali žoviálnym smiechom. Jaroslav Budz napokon krátky, no výstižný monológ zakončil odkazom do budúcnosti: „Nepresnívajte život, ale prežite svoje sny!“