Uväznený v cudzej krajine s 11 eurami na 74 dní: Neuveriteľný príbeh futbalistu z Ghany je ako vytrhnutý z filmu

Randy pricestoval do Indie za vidinou lepšieho života. Štát mu udelil pracovné víza a Ghančan tak mohol začať hrať futbal za jeden z indických celkov. 

To všetko bola idýlka až do momentu, kedy mu víza neskončili. Randy sa rozhodol odletieť naspäť do rodnej krajiny. To sa mu však stalo nedosiahnuteľnou métou.

Po príchode na letisko Randy zistil, že jeho let je z dôvodu pandémie Covid-19 zrušený a žiadny ďalší sa konať nebude. V tom čase mal futbalista vo vrecku len 11 dolárov.

To mu logicky nemohlo vystačiť ani len na cestu vlakom späť do mesta, kde hrával, či na to, aby si zaplatil nejaký hotel. Randy preto spával na letisku. „Spomínam si na prvú noc na letisku. Zobudil ma policajt a požiadal, aby som opustil priestory, ale nemal som kam ísť. Do Karely som sa nemohol vrátiť, lebo zrušili vlaky a na hotel som nemal peniaze. Myslel som si, že tam zomriem,“ povedal Randy v jednom z rozhovorov. 

Vtedy ešte netušil, že letisko a jeho okolie sa mu stane domovom na dlhých 74 dní, čiže viac, než dva mesiace. Na letisku však prespávať nemohol, preto mu ako útočisko postačila letisková záhrada.
„Neskôr som si uvedomil, že je to najkrajšie miesto, na ktorom som spal. Príjemný vietor, hviezdy a k tomu priateľskí ľudia dookola.“

Celý čas nosil to isté oblečenie. Občas ho dal na slnko a postriekal parfémom, aby nesmrdelo. Jedlo mu nosili buď zamestnanci letiska alebo okoliidúci. Niekedy dojedal zvyšky z reštaurácie.

Najväčším šokom preňho bolo, keď sa mu pokazil mobil.  Jeho rodina si myslela, že je mŕtvy. „Radosť, ktorú som v nich videl, keď som sa znova ozval, ma nabudila. Povedal som si, že sa dostanem domov, aj keby som mal celé dni hladovať." Nový mobil mu totižto poskytli zamestnanci letiska. 

Príbeh ako z rozprávky sa končí šťastne. O Randyho príbehu sa dozvedel prezident futbalovej federácie v Ghane. Ten neváhal a Randymu zaplatil hotel a lietadlo späť domov.