Názory na túto problematiku sú však rôzne. Zväz obchodu (ZO) SR tvrdí, že gastrolístky ochudobňujú zamestnancov, zamestnávateľov aj prevádzky verejného stravovania. Sú však aj názory, že zavedenie stravného v hotovosti by mohlo viesť k zhoršeniu stravovacích návykov ľudí.
Vláda Igora Matoviča (OĽaNO) vo svojom programe uvádza, že zamestnancom chce umožniť vybrať si medzi gastrolístkami a finančným príspevkom na stravu. "O forme poskytovania stravného zamestnancom diskutujú koaliční partneri. Následne sa problematika bude riešiť aj na pôde tripartity. V tejto chvíli je táto otázka otvorená," povedala pre TASR hovorkyňa ministerstva práce Veronika Husárová.
ZO SR víta zámer zmeniť systém poskytovaných gastrolístkov, pretože manipulácia s nimi je okrem iného veľmi náročná. "Zmena by sa mala uskutočniť tak, aby zamestnávateľ podľa svojich možností mohol rozhodnúť, či bude poskytovať stravu, ak má napríklad funkčnú jedáleň, alebo poskytne finančné plnenie," navrhuje ZO SR. Na celom procese poskytovania gastrolístkov sa podľa zväzu "priživujú" len firmy, ktoré ich vydávajú. "Poplatky a provízie totiž platí nielen zamestnávateľ, ale i samotní poskytovatelia stravovacích služieb," upozornil ZO SR.
Sú však aj názory, že zvažované zavedenie stravného v hotovosti môže viesť k zhoršeniu stravovacích návykov pracujúcich. Podľa prieskumu agentúry 2muse by až 41 % respondentov, ktorí v súčasnosti dostávajú stravné lístky, pripustilo, že by peniaze použilo na platenie účtov, chod domácnosti alebo osobné potreby. Ďalších 10 % dokonca uviedlo, že by si takto vyplatený príspevok na stravovanie ušetrili. "Samozrejme, by to išlo na úkor vyváženého a zdravého stravovania, ktoré je hlavným dôvodom, prečo štát a zamestnávatelia prispievajú na obedy zamestnancov," upozorňuje prezident Asociácie moderných benefitov (AMOBE) Štefan Petrík. Rizikom je podľa neho najmä to, že hotovosť je na rozdiel od stravných lístkov alebo elektronickej stravovacej karty možné použiť na kúpu čohokoľvek.
Ako dôsledok použitia stravného na iné účely by mohli ľudia začať hľadať lacnejšie alternatívy k ich dnešnému spôsobu stravovania. Pripustilo to až 44 % respondentov. "Reštaurácie ešte pred krízou hovorili, že ceny obedových 'menučiek' sú prakticky na hranici nákladov. K akej alternatíve sa teda ľudia obrátia? Reálne hrozí odklon k lacnejším a menej kvalitným potravinám, a to najmä v regiónoch, kde sú príjmy výrazne nižšie ako v mestách," tvrdí Petrík.
Zmena stravovacích návykov by podľa AMOBE mohla priniesť aj výpadok príjmov reštaurácií a maloobchodu s potravinami. Štát by podľa Petríka mal zvážiť plnú elektronizáciu príspevku na stravovanie. "Elektronizácia prináša výhody zamestnancom, zamestnávateľom, reštauráciám aj štátu," myslí si Petrík.
