O 70 štvorcových metrov v pôvodnom stave bol veľký záujem, no nakoniec sa stali domovom práve markizáckeho moderátora a jeho polovičky.
„Je to náš prvý spoločný byt. Sme blízko všetkého, pri Starom Meste, aj keď nie úplne v centre,“ pochvaľuje si Michal, ktorého vraj vôbec netrápi okolitý ruch. „Električky sme ešte nepočuli, ale je to tu relatívne hlučné. Ja som však vyrástol nad električkovou traťou v Ružinove a nejako mi to neprekáža.“
Architekt-amatér
Keď sa s manželkou Zuzanou obzerali po novom bývaní, hľadali niečo v pôvodnom stave, aby to mohli pretvoriť na svoj obraz. „Chceli sme to dať z gruntu celé dokopy. Najprv som asi s dvadsiatimi kamarátmi urobil búraciu brigádu, a keďže s rekonštrukciou sme už mali nejakú prax, trvalo to úplne celé asi dva a pol mesiaca,“ spomína. „Všetko išlo von, zbúrali sa steny, vyrovnala sa podlaha, aby sa všade dali drevené parkety. Tam, kde bola kúpeľňa, máme šatník, z komory máme práčovňu, z kuchyne sa stala kúpeľňa a z pôvodného šatníka sme vytvorili sprchu,“ vymenúva.
Žiadneho bytového architekta vraj k tomu nepotrebovali. „Mňa to veľmi baví, zobral som štvorčekový papier a celé som to sám vymyslel.“ A vďaka razantnej prestavbe nastala aj zvláštna situácia, že kúpeľňa má netradične až dve okná... „O tom sa mi nikdy ani nesnívalo, ale je to veľmi dobré, lebo sa tu dá skvelo vyvetrať,“ smeje sa.
Načo predsieň?
Jedinou miestnosťou, ktorá slúži pôvodnému účelu, je obývačka, ktorá je zároveň vstupom do bytu. Predsieň sa totiž domáci rozhodli zrušiť. „Vždy som chcel byt bez predsiene, lebo je to podľa mňa zbytočný priestor, a Zuzka nemala nič proti. Je to taká inšpirácia zo seriálu Priatelia,“ vysvetľuje. V obývačke spojenej s kuchyňou sa zároveň nachádza jediný pôvodný kus nábytku, ktorý kúpili spolu s bytom. Je to okrúhly jedálenský stôl so stoličkami, dodávajúci interiéru retro atmosféru.
40 hostí
Obývačka spojená spolu s kuchyňou je vzdušná a Kovačičovci v nej počas jedného z večierkov vraj dokázali pohostiť až 40-člennú partiu. A pochvaľovali si veľký gauč, na ktorý sa vcelku pohodlne zmestí 15 ľudí. Práve na ňom domáci pán najradšej oddychuje. „Je to ten najlepší obchod, aký sme mohli urobiť,“ láska ho pohľadom.
Mimochodom, návštevy si v tomto byte pomerne často podávajú kľučky. „Určite aspoň raz za týždeň tu niekoho máme, lebo Zuzka naozaj skvele varí a je rada, keď môže ľudí pohostiť,“ chváli svoju polovičku. On sám s ňou vraj vo varení nesúperí, dohodnutí sú, že sa postará o špinavý riad, a nemá problém ani oprať či upratať.
Pokiaľ ide o kuchynskú časť, tá prekvapuje zvolenou farbou. Je čierna. „Ja by som do čiernej asi nešiel, zdalo sa mi, že bude dobrá tmavosivá, ale Zuzka ma posmelila,“ prezrádza.
Vzácna relikvia
Zo svojich starých bytov si vraj obaja do tohto priniesli len obľúbené knihy a obrazy. A Michal pridal aj originálnu tabuľu z Gymnázia Juraja Hronca, ktorá sa teraz vyníma hneď vedľa vstavanej knižnice v obývačke. „To je moje bývalé gymnázium. Všetci sa ma pýtajú, ako som to ukradol, ale príbeh je jednoduchý. Pred 25 rokmi vymieňali tabuľu, ja som išiel okolo a opýtal som sa, či si ju môžem zobrať... Túto relikviu mi dnes mnohí spolužiaci závidia,“ vysvetľuje.
A na druhej strane knižnice zase upúta obraz petržalského paneláka od rodinného priateľa, akademického maliara Petra Kľúčika. „Vraj to bola jeho ročníková práca a vyhodili ho s tým, že si robí žarty zo socializmu. Išlo o sériu siedmich panelákov,“ vysvetľuje Michal.
Pes s dvoma domovmi
V byte sa okrem spomínaných priestorov nachádzajú ešte ďalšie dve izby – spálňa a budúca detská, teraz slúžiaca ako pracovňa, respektíve čitáreň. „Tých 70 štvorcových metrov je dobre využitých, takže nám to bohato stačí,“ dodáva s tým, že domácnosť dopĺňa aj psí kamarát Hektor. S jeho bydliskom je to však zložité...
„Mama povedala, že by chcela psa, a Zuzka, že aj ona by chcela psa. A tak sa dohodli, že si ho budeme striedať,“ prekvapí Michal. „Je z útulku, a hoci vyzerá ako retriever, je to mix írskeho setera a border kólie. Je veľmi dobrej povahy, bola to dobrá voľba,“ spokojne dodá domáci pán.
