Máte k nemu dôveru?
- Ak ide o kroky polície pod jeho vedením, musím skonštatovať pozitívnu zmenu. Faktom však je, že v minulosti stál na čele policajnej inšpekcie, kde som pozitívne kroky natoľko neregistrovala. Ale platí, čo som povedala najskôr, že polícia pod jeho vedením sa najmä v poslednom období posunula k lepšiemu.
Je vhodné, ak koalícia zmení zákon o voľbe policajného prezidenta, aby mal na jeho výber a odvolanie vplyv minister vnútra?
- To, čo Slovensko veľmi potrebuje, je budovanie politicky nezávislých inštitúcii. Áno, za políciu zodpovedá výkonná moc, to je pravda. Ale myslím si, že skúsenosť, keď mal minister vnútra silný vplyv na policajného prezidenta a zároveň pod ním bola aj policajná inšpekcia, ktorá má kontrolovať políciu, svedčí o tom, že takéto nastavenie systému nie je správne. V každom prípade by však mal byť výber policajného prezidenta čo najprofesionálnejší a najtransparentnejší. Malo by ísť o súťaž odborníkov, z ktorej vzíde ten najlepší kandidát.
Slovensko má už takmer 100 dní novú vládu, ktorá zatiaľ riešila najmä pandémiu koronavírusu. Zvládli tieto prvé kroky dobre?
- Myslím si, že áno. Samozrejme, sú rôzne názory na niektoré čiastkové kroky, ale keď to zoberieme z hľadiska výsledku, ktorým je počet chorých a úmrtí na koronavírus na Slovensku, tak musím povedať, že vláda urobila dobré rozhodnutia v rýchlom čase.
Dá sa im niečo vyčítať?
- Priebežne som bola v kontakte s predstaviteľmi jednotlivých rezortov. Chápem, že keď sa prijímali rozhodnutia na centrálnej úrovni, ktoré sa týkali napríklad domovov sociálnych služieb, tak aj dobré rozhodnutia z centra mali problém z hľadiska ich vykonania až po regionálnu úroveň. Predmetom legitímnej polemiky bola aj oblasť ekonomických balíčkov, ktoré sa postupne nastavujú a vylaďujú. V rýchlom čase prijímať rozhodnutia na krízu, akú sme doteraz nezažili a nepoznali, nebolo jednoduché. Stali sa aj veci, ktoré bolo treba vyladiť a opraviť. Z hľadiska dosiahnutého výsledku si však myslím, že úspešne napĺňali cieľ - zachrániť ľudské životy a zdravie.
Vo svojej správe o stave republiky ste kritizovali napríklad snahu obrátiť diskusiu na kultúrno-etické témy, ako napríklad interrupcie. Je to najväčší doterajší prešľap súčasnej garnitúry?
- Bol to apel do spoločnosti aj do parlamentu. Považujem debatu o kultúrno-etických otázkach za úplne legitímnu. Je to téma, ktorá ľudí zaujíma a je normálne, že sa o nej bude debatovať. Poukázala som však na prítomnú snahu meniť legislatívu bez toho, aby tomu predchádzala vecná spoločenská debata, a najmä empatické počúvanie názorových oponentov. To je niečo, čo ma vyrušuje, ak by malo dochádzať akýmkoľvek smerom k zmene úpravy kultúrno-etických tém iba z pozície moci bez toho, aby na takúto zmenu dozrela spoločnosť.
Sama ste apelovali na to, že Slovensko potrebuje po voľbách zmenu. Teraz vidíme v parlamente vystrčené prostredníky, údajnú bitku dvoch poslancov či vzájomné osočovanie. Neevokuje v ľuďoch podobné správanie poslancov, že sa toho veľa nezmenilo?
- Som predstaviteľka inej politickej kultúry. Považujem za oveľa vhodnejšie, ak verejní činitelia vzájomne komunikujú vecne a nie prostredníctvom osobných útokov. Je to dôležité pre celkovú atmosféru v spoločnosti, za ktorú nesieme zodpovednosť a náš spôsob komunikácie ju významne ovplyňuje. Dúfam, že incidenty, ktoré sa v parlamente v minulosti stávali, sa už nebudú opakovať.
Ako vnímate napríklad komunikáciu súčasného premiéra, ktorý si za platformu na komunikovanie aj dôležitých oznamov vybral sociálnu sieť a často nie veľmi vyberaný slovník?
- Máme odlišný prístup. Hoci máme s pánom premiérom množstvo spoločných tém, ktoré považujeme pre spoločnosť za dôležité, či už ide o boj s korupciou, alebo vyrovnanie sa s následkami koronavírusu, môj spôsob komunikácie je iný. Asi je to prirodzené, pretože každý z nás má iný temperament. Ja sa snažím pôsobiť viac upokojujúco.