Štatistický úrad včera informoval, že medziročná inflácia v máji dosiahla 2 %. Je to síce najmenej od januára 2019, ale keď toto číslo rozmeníte na drobné, zistíte, že potraviny zdraželi o takmer päť percent. A to je už dosť veľa. Čo je za tým a čo nás ešte čaká? Napriek tomu, že v máji na Slovensku ešte zúrila pandémia, ceny potravín a nealkoholických nápojov neklesli.
Medziročne vzrástli najviac od začiatku tohto roka. „V prípade potravín prišlo v máji k medziročnému nárastu cien až o 4,8 percenta. To oproti aprílu s úrovňou 4,3 percenta znamená zrýchlenie zdražovania potravín a nealkoholických nápojov,“ reaguje analytička WOOD & Company Eva Sadovská.
Štatistický úrad počas pandémie nezverejňuje ceny jednotlivých položiek spotrebného koša, len indexy vychádzajúce z rôznych štatistických metód. Z relatívnych údajov vyplýva, že najviac zdraželo ovocie (18,4 %) a mäso (13,3 %). Zlacnela iba zelenina (-5,1 %).
Pandémia síce viedla k zlacneniu pohonných hmôt, no farmárom ešte viac ako inokedy chýbali ľudia na zber úrody. Mnohí čerpali ošetrovné a výpomoc zo zahraničia nebola možná. „Problémom je, že nemáme dostatočné zberné kapacity na to, aby ovocie nezostalo popadané v sadoch na zemi,“ tvrdí analytik obchodu Ľuboš Drahovský.
Analytici odhadujú, že ceny potravín už nebudú rásť tak rýchlo. Recesia núti ľudí šetriť. „Hoci potraviny patria medzi nevyhnutné tovary, aj pri ich nakupovaní sa môže prejaviť obozretnosť,“ dodáva Sadovská.
Ľuboš Drahovský, analytik obchodu
- V lete pri ovocí a zelenine z domácej produkcie majú ceny tendenciu stagnovať, respektíve jemne poklesnúť. Na druhej strane importované produkty budú ceny mierne zvyšovať. Pri väčšine potravinárskeho tovaru predpokladám jemný nárast cien.
Martin Halás, Inštitút pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív
- V roku 2020 podiel výdavkov na potraviny a nealkoholické nápoje medziročne stúpol zo 17 % na 18 %. V praxi to znamená, že domácnostiam s príjmami do 600 eur sa výdavky na potraviny zvýšili asi o 6 eur. Z 1,9 milióna domácností na Slovensku tvoria viac ako 60 % a ich výdaje sú spravidla na hranici chudoby. Každé navýšenie pre nich predstavuje ťažko riešiteľný problém.
