Statočná žena bola priamym svedkom brutálneho útoku bývalého žiaka Ivana Č. († 22) a s hrôzou musela sledovať, ako vrazil nôž do srdca jej zástupcovi Jaroslavovi Budzovi († 62). Neváhala a aj sama sa páchateľovi postavila zoči-voči! Tvrdí, že prežila len vďaka šťastnej náhode. Niekoľko dní po tragédii, aká nemá na Slovensku obdoby, sa odhodlala opísať desivé detaily šialeného útoku Ivana Č. v ich škole.
„Približne okolo 9.50 som počula rinčanie skla, keďže výplň plastových dverí je s dvojitým sklom, rinčanie znelo ako výbuch granátu,“ začína svoje rozprávanie riaditeľka školy. „Otvorila som dvere na riaditeľni, a to už pán zástupca pre gymnázium bežal k triedam 1. stupňa, za ním ja a pani zástupkyňa pre ZŠ. Začuli sme krik školníka: ‚Pozor, má nôž!´ No v snahe zachrániť deti a kolegyňu, ktorá učila v 4. B, v prvej triede na chodbe, sme jeden za druhým bežali. Na kolegyne z vedľajších tried sme kričali, aby sa zamkli. Páchateľ vošiel do triedy, zavrel za sebou dvere a počuli sme krik. Z triedy vybehli tri deti, ktoré zástupkyňa ZŠ viedla do priestoru kancelárií, a tam bola poskytnutá prvá pomoc jednej žiačke, ktorá mala rezné rany na krku a hrudi, a ostatné k sebe túlili a utešovali pracovníčky administratívy a osobu, ktorá bola práve na vstupnom pohovore,“ opisuje krvavú drámu Erika Repková.
V prednej časti školy sa zatiaľ odohrával boj o záchranu ostatných detí a učiteľky 4. ročníka. „Kolega Jaroslav Budz chcel otvoriť dvere triedy, no nestihol, lebo ich otvoril útočník zdnuka a keďže sa mu postavil na odpor - chcel ho asi odsotiť, pichol ho rovno do srdca. Kolega sa oprel o stenu a padal k zemi a ostal ležať v kaluži krvi,“ opísala smrť obľúbeného pedagóga riaditeľka školy.
Po vyčíňaní v triede a brutálnej vražde nebojácneho učiteľa Jaroslava Budza († 62) obrátil Ivan Č. hnev proti riaditeľke. Tá v ňom spoznala bývalého žiaka školy. „Potom zaútočil nožom na mňa, ustupovala som a kričala: Nerob to, Ivan, nerob to!‘ Pocítila som ostrie noža, avšak pri cúvaní som spadla, a to ma zachránilo – nôž sa šmykol po ľavej strane hrudníka, nevbodol hlboko, spadla som, udrela som si chrbticu - kostrč a hlavu,“ približuje okamihy hrôzy pedagogička, ktorá dodáva: „Viac si nepamätám, ale akosi som vstala a bežala do kancelárie. Ďalší svedkovia, zamestnanci školy, videli, že útočník pokračuje ďalej, myká kľučkou na 4. A (našťastie boli zamknuté dvere), v ďalšej učebni bola „izolačka“, tiež zamknutá. Išiel k zadnému vchodu, ktorý bol tiež zamknutý. Za celú dobu vyčíňania nepovedal ani slovo...“
