"Držala som si brucho, zatiaľ čo sa maličká loďka prebíjala vlnami. Išla som rodiť, no absolútne som netušila, či stihnem prísť do nemocnice na neďalekom ostrove načas," hovorí Clare pre The Sun. "Rozhodne som si svoj pôrod nepredstavovala takto!" dodáva.
Clare mala 19 rokov, študovala právo na King's College v Londýne a počas brigádovania v pizzérii sa zoznámila s Jeffom. Okamžite si padli do oka a začali spolu chodiť. O šesť rokov neskôr, v máji roku 2000, sa zosobášili.
Keď mala Clare 37 rokov, začali sa usilovať o bábätko. V druhom mesiaci ale potratila. "Po šiestich mesiacoch snaženia sa nám lekári povedali, že vzhľadom na môj vek je umelé oplodnenie najlepšou možnosťou. Všetky naše úspory sme minuli na päť pokusov v priebehu dvoch rokov, ale bez úspechu. Lámalo mi to srdce. V septembri 2015 sme sa vzdali nášho sna o rodičovstve." No nakoniec sa predsa len dočkali. "O dva mesiace neskôr, v novembri 2015, keď som mala 40 rokov, mi vynechala menštruácia. Tehotenský test ukázal, že som v tehotná. Boli sme šťastní, keď ultrazvuk v 12. týždni ukázal, že čakám chlapčeka," spomína.
V máji, keď bola Clare v 30. týždni tehotenstva, si zarezervovali týždňový pobyt na Maldivách. "Väčšina aeroliniek povoľuje lety až do 34. týždňa tehotenstva, čiže sme si nerobili starosti," hovorí mamička. Pobyt si vychutnávali plnými dúškami. Pláže boli nádherné, no more bolo o niečo nepokojnejšie než zvyčajne a pršalo im každý večer.
"V predposledný večer mi po nohe zrazu začala stekať krv. Zhrozene sme zavolali hotelového doktora. Po vyšetrení povedal, že idem rodiť v 31. týždni a musím ísť do nemocnice v hlavnom meste, Malé," hovorí Clare. Tam sa ale z ich destinácie dalo dostať iba vodným lietadlom, ktoré v noci nelieta. Nakoniec jej poradili, aby sa nechala loďou odviezť na neďaleký ostrov, kde je nemocnica aj s gynekológom. Cesta tam mala trvať 40 minút: "Súhlasili sme, ale keď som videla, že leje ako z krhly, bála som sa. Dvaja pracovníci hotela sa ponúkli, že nás tam zavezú. Blesky osvetľovali nebo a cesta loďkou mi prišla nekonečná. Jeff ma držal za ruku, keď sme sa v búrke rútili do čierňavy. A tam začali moje kontrakcie. Bola som ochromená strachom."
Cestu nakoniec zvládli. Zdravotné stredisko bolo maličké, zariadené obyčajnými posteľami a základným vybavením: "Doktor povedal, že som otvorená na tri centimetre, čo znamenalo, že v priebehu najbližších hodín porodím." Keďže nemocnica nemala lieky proti bolesti, musela sa spoľahnúť na meditačné dýchanie, ktoré sa naučila na predpôrodnom kurze: "O hodinu neskôr mi praskla plodová voda a ako som držala Jeffovu ruku, cítila som, že musím tlačiť."
Tu problémy nekončili. Hlavička dieťatka sa zasekla v panvovej oblasti. "Takú bolesť som ešte nezažila," tvrdí Clare. Keď už bol synček na svete, nevydal zo seba ani hlásku: "Doktor ho oživoval, až sme nakoniec začuli slabý plač - nikdy v živote sa mi viac neuľavilo." Synček dostal meno Cameron.
Všetky zdravotné náklady našťastie pokrylo cestovné poistenie. Z Camerona vyrastol šťastný a zdravý chlapček. Jeho rodičia sa zmierili s tým, že ďalšie deti už prirodzene mať nemôžu a umelé oplodnenie opäť nepodstúpia. "Keď bude starší, tak mu povieme o tom, ako dramaticky prišiel na tento svet, a keď bude dosť starý na to, aby to ocenil, tak ho na ten tropický ostrov, kde sa narodil, vezmeme," dodáva Clare.
